V hre sú opäť aj predčasné voľby. Parlament však pred niekoľkými týždňami zamietol skrátenie volebného obdobia. O odmietnutých zákonoch však NR SR nemôže rokovať šesť mesiacov. Môže teda parlament odsúhlasiť predčasné voľby?
- Striktne právnický výklad, ktorého sa držím aj ja, takúto možnosť nepripúšťa. Viem si však v praxi predstaviť, že sa bude táto časť Rokovacieho poriadku NR SR účelovo vykladať a taký návrh ústavného zákona sa do parlamentu napokon môže dostať. Aj napriek tomu je potrebné zvážiť všetky možnosti aj vzhľadom na zákonné lehoty, ktoré prichádzajú do úvahy. Volebné obdobie by bolo skrátené tak o dva-tri mesiace. Na schválenie ústavného zákona je potrebných minimálne deväťdesiat poslaneckých hlasov a získať ich nie je jednoduché.
Môže predčasné voľby iniciovať aj prezident?
- Hlava štátu môže využiť svoju právomoc rozpustiť parlament. Tento krok by však mohol nastať až vtedy, ak by vláda pred poslancov predstúpila s určitým návrhom zákona, ktorý by spojila s hlasovaním o dôvere a parlament by sa k tomu tri mesiace nevyjadril. Ďalšou možnosťou by bola neuznášaniaschopnosť NR SR tri mesiace za sebou. To by už však z časového hľadiska nič neriešilo.
Kabinet Mikuláša Dzurindu stratil ďalších poslancov. Mal by premiér požiadať o vyslovenie dôvery vláde v NR SR?
- Nie je to právna otázka, ale vec politickej kultúry. Ak je zrejmé, že vláda nedisponuje dostatočnou dôverou parlamentu, musia sa začať politické rokovania. V nich je významným aktérom premiér, ale aj prezident republiky.
Ak by vláda našla podporu v niektorej z opozičných strán, musel by takéto partnerstvo odobriť parlament?
- Opäť je to len otázka politickej kultúry. Z ústavnoprávneho hľadiska by bolo podstatné, či by vláde, ktorej postavenie sa výrazne zmenilo, vyslovili poslanci nedôveru. Na ťahu je teda skôr opozícia.