Dali ste sa zaočkovať proti covidu?
Áno, lebo v mojom prípade očkovanie má zmysel. Treba však povedať, o akom očkovaní sa rozprávame. Veľký zmysel má očkovanie u ľudí vo vekovej kategórii nad 65 rokov. Tam je efekt vakcinácie veľký a riziko očkovania verzus riziko prekonania infekcie je jednoznačne v prospech očkovania. To je skupina ľudí, pri ktorej otázku očkovania asi ani netreba rozoberať.

U koho je očkovanie otázne?
U ľudí od 25 do 60 rokov by očkovanie malo byť výsostne osobným rozhodnutím človeka, ktorý sa chce alebo nechce dať zaočkovať. Nemalo by byť podmieňované nátlakom a obmedzovaním osobných slobôd ľudí, ktorí sa nechcú očkovať. Ľudia by si mali sami uvedomiť, či majú nejaké chronické ochorenie, napríklad autoimunitné ochorenie, onkologické ochorenie, kardiovaskulárne ochorenie a títo ľudia by si to všetko mali zvážiť. Toto isté platí aj u detí nad 12 rokov.

Táto téma je dosť diskutabilná. Nemali by byť ľudia solidárni pri očkovaní aj z toho dôvodu, že nám následne pre nezaočkovaných kolabujú nemocnice?
Áno. Určite. Odhaduje sa, že úmrtnosť – nad očakávanú úmrtnosť pozorovanú v predchádzajúcich rokoch – bola od vypuknutia pandémie viac ako 12-tisíc ľudí. No kvôli reprofilizácii a preplneným nemocniciam nedostalo adekvátnu liečbu a zomrelo ďalších asi päťtisíc ľudí. Takže aj toto sú vedľajšie efekty, ktoré táto pandémia prináša so sebou. A preto by sme takejto situácii mali predchádzať a očkovanie by mohlo byť cestou.

Mali ste v rodine covid? Aký bol priebeh?
Áno, mali sme v rodine covid, ešte v marci. Išlo o stredne ťažký priebeh, zhruba do 14 dní prišlo k zotaveniu. Tu musím poznamenať, že hoci bol chorý z lekárskej rodiny, bol liečený takmer všetkým, čo vtedy bolo známe, a to aj na základe odporúčania iných lekárov. No chápem, že v tom období sa o liečbe vedelo veľmi málo a mnohokrát sa experimentovalo s liekmi, ktoré mali malú pravdepodobnosť reálneho liečebného účinku. Liečil sa antivirotikami, ivermektínom, isoprinosinom, sumamedom a množstvom ďalších liekov proti kašľu, teplote, či aj vitamínmi. Spolu asi 15. A k tomu neustále meranie saturácie. Úprimne poviem, že som bol prekvapený, že mu pri tejto liečbe nezlyhala pečeň. Bol v domácej karanténe a tvrdil, že najťažšie bolo zvládnuť to psychicky. Vieme veľmi dobre, ako psychika veľmi vplýva na samotnú somatickú stránku ochorenia a jeho priebeh. Len chcem upozorniť, že dnes už vieme, že mnohé z tých liekov sú len symptomatické a niektoré už ani nie sú odporúčané. Tu by som chcel apelovať na ľudí, že medicína nie je dojmológia a na liečbu treba užívať lieky na to určené, založené na medicíne dôkazov a nehazardovať so svojím zdravím. Naozaj veľmi opatrne s týmto nadužívaním liekov, ktoré mnohokrát nemajú pre samotnú liečbu žiaden význam.

Prečo až toľko zdravotníkov odmieta očkovanie?
Ťažko povedať, ja som sa dal zaočkovať, aj naše sestričky v ambulancii. Moja 23-ročná dcéra, študentka medicíny, sa dala zaočkovať ešte vo februári, keďže im preložili letnú prax na marec, aby mohli vypomáhať na covidových oddeleniach. Tam je vírusová nálož oveľa vyššia než na iných miestach, ako napríklad v potravinách alebo v autobuse.

A viete o lekároch, ktorí sa nedali zaočkovať?
Viem o kolegoch, ktorí váhali, ale prečo váhajú, je otázne.

Majú nejaké pádne argumenty, prečo sa nedali zaočkovať?
To je skôr otázka, ktorá sa týka samotnej vakcíny, a možno strach z neznámeho. Stále máme málo informácií a dát o bezpečnosti vakcín, vakcinácia prebieha veľmi krátky čas, poznáme nežiaduce účinky po podaní vakcíny, ale netušíme nič o dlhodobých nežiaducich účinkoch. A som prekvapený z niektorých vyjadrení mienkotvorcov o bezpečnosti vakcín, keďže ešte dodnes sa vyhodnocujú dáta o bezpečnosti niektorých vakcín, ktoré podávame pomaly viac ako 20 až 30 rokov. Určite je iné, keď vakcíny testujeme a sledujeme roky na malých vzorkách populácie, a iné, keď miliardy ľudí očkujeme v priebehu pol roka....