Slovenská verejnosť nemá jasno v názoroch na vojnový štát Jozefa Tisu. "Veľká časť verejnosti nemá na túto kapitolu našich dejín jednoznačný názor a odpovedá vyhýbavým ,neviem'," hovorí sociologička z Inštitútu pre verejné otázky Oľga Gyarfášová. Pripomína, že v tejto skupine sú predovšetkým mladí ľudia, ktorým chýbajú vedomosti, ale aj schopnosť vyhodnocovania informácií. "Netreba zdôrazňovať, že práve takéto prostredie môže byť náchylné na prijímanie rôznych oslavných mýtov. Mladým chýba hodnotový kompas." Z prieskumov vyplýva, že len zhruba polovica respondentov slovenský vojnový štát a jeho prezidenta rázne odmieta.
Podľa výskumu agentúry Focus bola pritom zhruba polovica opýtaných presvedčená, že zodpovednosť za deportácie približne 60-tisíc slovenských Židov vo vojnovom období nesú predstavitelia slovenského štátu. Toto tvrdenie pritom odmieta až 19 percent. Pomerne veľa oslovených (32 percent) však opäť odpovedalo vyhýbavo. "I tieto čísla ukazujú, že ospravedlňovanie Tisa a politickú reprezentáciu slovenského štátu je síce okrajové, ale stále ešte prítomné. Je to varovný signál," pripomína Gyarfášová.
Nájdu sa pritom aj ľudia, ktorí Tisov historický prínos vnímajú pozitívne. Podľa sociologičky ide predovšetkým o starších ľudí pochádzajúcich najmä z katolíckeho prostredia -- viac ich je medzi voličmi KDH a SNS. "V prípade tejto skupiny ide o nostalgiu, spomienku, málokedy o mobilizujúcu ideu." Gyarfášová však tvrdí, že k Tisovi a jeho dedičstvu sa oveľa hlasnejšie hlásia mladí radikáli, extrémisti, ktorých síce nie je veľa, ale sú o to hlasnejší a viditeľnejší. "Ich prejavy by sa v žiadnom prípade nemali podceňovať nielen v rovine trestnoprávnej, ale aj v rovine jednoznačného spoločenského odsúdenia."