Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) predložila na pripomienkovanie veľkú novelu Zákona o slobodnom prístupe k informáciám - infozákone. V poradí tretí väčší pokus zásadnejšie novelizovať právnu normu z roku 2000 podľa nej prináša výrazný posun pre žiadateľov o informácie aj pre ich poskytovateľov.
Do medzirezortného pripomienkovania predložilo ministerstvo návrh v stredu večer, Žitňanská ho médiám predstavila dnes. Deklarovala, že navrhované opatrenia sú ďalším krokom k zvýšeniu transparentnosti verejnej správy.
Novela je podľa nej dôležitá, aj keď nepôjde o taký zásadný prielom, akým bolo schválenie infozákona v roku 2000, alebo povinnosti zverejňovať zmluvy so štátom o 11 rokov neskôr.
„Dnes v zásade nerobíme paradigmatickú zmenu, ale vylepšujeme infozákon na základe skúseností, ktoré máme, v dvoch smeroch: tam, kde možno sa darí cez nejasnú formuláciu unikať spod jeho pôsobnosti, sa snažíme tento priestor vyplniť tak, aby to možné nebolo, a na druhej strane, kde vidíme, že možno naozaj najmä mestá a obce sú príliš zaťažované byrokraciou, sa snažíme spraviť tú právnu úpravu komfortnejšiu,“ prezentovala ministerka. Návrh sa snaží vyriešiť i interpretačné problémy, ktoré sa nazbierali počas jeho praxe.
70 bodov
Rozsiahla novela s vyše 70 novelizačnými bodmi vychádza z návrhu, ktorý pripravil rezort pod vedením predošlého ministra Tomáša Boreca (nominant Smeru-SD). Do návrhu bolo premietnuté programové vyhlásenie súčasnej vlády. Pod úroveň toho ministerka nemieni ísť pri diskusii o návrh.
Diskusiu očakáva tradične náročnú a ťažkú, a to aj napriek tomu, že návrh vznikal v širokej pracovnej skupine. Róbert Dobrovodský z odboru legislatívy občianskeho a obchodného práva ministerstva priblížil, že sa preberal najmä s verejnými podnikmi, ktorých sa má dotknúť najviac.
„Verejné podniky disponujú veľkým množstvom peňazí, doteraz sa tvárili, že to nie sú verejné financie a že to je ich základné obchodné imanie. Novela prelamuje toto myslenie a hovorí, že peniaze, ktoré majú na svojich účtoch, sú verejné peniaze a občan sa má právo pýtať, ako sa s nimi nakladá,“ ozrejmil.
Zverejnené životopisy
Rovnako sa podľa neho občan bude môcť pýtať, koľko má manažment týchto podnikov, odmeny, a to nielen peňažné, ale aj nepeňažné. „Dôležité je aj to, že verejné podniky budú musieť ukázať životopis týchto manažérov, aby občania vedeli skontrolovať, či kvalitne sa spravujú tieto podniky kvalitnými ľuďmi,“ doplnil.
O nominantoch štátu vo vedúcich pozíciách by sa po novom mala verejnosť dozvedieť viac. Návrh rozširuje okruh sprístupňovaných informácií o nich. Odkrýva osobné údaje v rozsahu životopisu o osobách, ktoré sa uchádzajú o manažérsku funkciu vo verejných podnikoch.
Proaktívne sa majú zverejňovať informácie, či obsadeniu funkcie predchádzalo výberové konanie. Verejnosť a tretí sektor má tak podľa rezortu získať ďalší nástroj kontroly riadenia a spravovania verejných podnikov, ktoré hospodária s nezanedbateľným množstvom verejných financií.
Verejné podniky
Novela má výrazne zúžiť priestor, aby si verejné podniky rôzne nevykladali, či sú, alebo nie sú povinné sprístupniť informácie. Po novom budú podriadené pôsobnosti infozákona s výnimkou hroziacej ujmy v hospodárskej súťaži.
Návrh zároveň stanovuje, že verejné podniky, ktoré sú kvázi monopolom, napríklad zabezpečujú výber úhrady diaľničných známok, prevádzkujú železničné dráhy, sú jediným poskytovateľom MHD na území konkrétneho mesta, alebo zabezpečujú zber a likvidáciu odpadu na území mesta ako jediný subjekt a pod., majú mať úplnú sprístupňovaciu povinnosť.
Ministerstvo stanovuje, že povinne zverejňovanou zmluvou bude po novom aj zmluva týkajúca sa usporiadania vlastníctva nehnuteľností do vlastníctva Národnej diaľničnej spoločnosti. Ministerka Žitňanská pritom vysvetlila, že túto skutočnosť má prediskutovanú s ministrom dopravy Árpádom Érsekom (Most-Híd) a tiež predsedom jej strany Bélom Bugárom. „Neviem, či sa to bude páčiť NDS, ale ministrovi a strane Most-Híd sa to páči,“ skonštatovala.
Zavedú žaloby
Ďalšou novinkou je zavedenie žaloby pre prípad, že povinne zverejňovaná zmluva nebola zverejnená, hoci mala byť a pre prípad, že prebehlo plnenie na jej základe. Výsledkom žaloby môže byť aj to, že dodávateľ bude musieť vrátiť majetkový prospech, ktorý získal na základe plnenia zmluvy.
Takúto aktívnu legitimáciu bude mať podľa Dobrovodského Najvyšší kontrolný úrad, Generálna prokuratúra a Úrad vlády. Mimovládne organizácie budú môcť súd žiadať o potvrdenie toho, že zmluva mala byť zverejnená.
Významnou zmenou podľa ministerstva je i zavedenie povinnosti skúmať a zohľadniť verejný záujem, ak niekto žiada sprístupniť rozhodnutie policajta v prípravnom konaní alebo rozhodnutie prokurátora alebo policajta o odmietnutí veci. Rozhodnutie o sprístupnení alebo nesprístupnení informácie bude musieť polícia či prokuratúra patrične vyargumentovať.
Najmä v situáciách, keď sa žiadaná informácia týka obžaloby z korupcie, podvodu, machinácie pri verejnom obstarávaní či daňového podvodu, by mala byť sprístupnená na základe zohľadnenia verejného záujmu. Podľa očakávania rezortu to prispeje k vyššej miere spoznania rozhodnutí dotýkajúcich sa významných spoločenských otázok.
Centrálny register
Zmenami prejde aj Centrálny register zmlúv. Povinné osoby dostanú možnosť v ňom dobrovoľne zverejňovať zmluvy. Cieľom je, aby si napríklad malé obce nemuseli budovať vlastné webové sídla s funkcionalitami, ktoré ponúka centrálny register zmlúv.
Návrh v súlade s programovým vyhlásením vlády predlžuje lehotu zverejňovania povinne zverejnenej zmluvy z 5 na 10 rokov. Upravuje i niektoré funkcionality centrálneho registra, ktoré zabezpečia ochranu zverejnených údajov pred manipuláciou. Má tak byť napríklad možné jednoducho zistiť, kto neoprávnene upravoval alebo inak menil obsah zmluvy.
Imunita pre žiadateľov
Medzi zmenami je aj zavedenie imunity pre žiadateľov, ktorí bez akéhokoľvek zlého úmyslu šíria ďalej poskytnutú informáciu, a to napriek tomu, že ide o informáciu týkajúcu sa osobných údajov, obchodného tajomstva či utajovaných skutočností.
Ministerstvo vychádza z konceptu, že profesionálom, ktorý má pri sprístupňovaní informácie dbať o to, aby nesprístupnil údaje, ktoré sprístupniť nemá, je povinná osoba, a nie žiadateľ, ktorým je spravidla laik.
Výhody takejto „imunity“ padnú v momente, ak žiadateľ šíri získané informácie obsahujúce osobné údaje či údaje o súkromí konkrétnej osoby napriek tomu, že vedel, že dotknutá osoba súhlasila so sprístupnením svojich osobných údajov či údajov o svojom súkromí len tomuto konkrétnemu žiadateľovi.
Nové povinnosti pre obce
Novela rozširuje aj rozsah povinne zverejňovaných informácií obcou a vyšším územným celkom. Okrem iného budú musieť zverejňovať termíny zasadnutí zastupiteľstva, návrhy programov rokovaní a zápisnice zo zasadnutí, texty návrhov všeobecne záväzných nariadení, a to najneskôr 15 dní pred rokovaním, alebo údaje o účasti a o hlasovaní poslancov na zasadnutí zastupiteľstva.
Pri príprave návrhu rezort rešpektoval aj požiadavku povinných osôb, aby sa právo na informácie nezamieňalo s právom študentov na „vypracovanie diplomových prác“.
Stanovuje sa preto, že infozákon sa nevzťahuje napríklad na rozbory, analýzy, referáty, odborné stanoviská či prognózy, ak ich povinná osoba nemá k dispozícii. Okrem toho zavádza možnosť, aby sa žiadateľ a povinná osoba dohodli na predĺžení lehoty na poskytnutie informácie. Pri takzvaných nadmerných žiadostiach sa dáva povinným osobám možnosť, aby si od žiadateľa pýtali paušalizovaný poplatok za kopírovanie alebo skenovanie. To je opatrenie namierené aj proti šikanóznemu zneužívaniu infozákona.