Ešte sa nestačil poriadne prejaviť. Vyhýbal sa otvoreným konfliktom. Aj preto patrí medzi najpopulárnejších slovenských politikov. Takto hodnotia politológovia prvý rok pôsobenia vo funkcii prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Prieskumy verejnej mienky jasne ukazujú - hlava štátu sa dlhodobo drží na druhom mieste, hneď za lídrom Smeru Robertom Ficom. Väčšina občanov jeho pôsobenie hodnotí pozitívne. Za úspešné ho považuje takmer 43 percent občanov, zatiaľ čo 13 percentám ľudí sa zdá zase neúspešné. Takmer každý druhý občan si myslí, že úspechy a neúspechy prezidenta Gašparoviča sa doteraz vyvažovali.

Dôvody popularity
Analytici upozorňujú - Gašparovičov obraz na verejnosti je daný tým, že je len na začiatku svojho pôsobenia. Pavol Marchevský z Ústavu pre výskum verejnej mienky pripomína, že všetci doterajší prezidenti boli v prvých mesiacoch svojho pôsobenia medzi občanmi obľúbení. Popularitu Gašparoviča vnímajú odborníci aj ako výsledok toho, že prezident sa často zúčastňoval na kultúrno-spoločenských podujatiach. Uznáva, že svoje ústavné kompetencie využíva korektnejšie ako jeho predchodca Rudolf Schuster. Marchevský očakáva, že prezident začne robiť autonómnejšiu politiku. Zmenu správania prezidenta predpokladá aj politológ Rastislav Tóth. Dôležitá bude podľa neho správa o spoločnosti, ktorú onedlho prednesie v parlamente. "Tam je možné očakávať odpich, na ktorý už rok čakáme." Prezident by mal byť podľa politológa aktívnejší - nemusí preferovať strany, ale ideály, ktoré on považuje za dôležité.

Väčšie kompetencie?
V rozhovore pre HN Gašparovič pred časom naznačil, že by privítal posilnenie kompetencií prezidenta - najmä v oblasti tvorby zahraničnej politiky a rozhodovania o zásadných hospodárskych a sociálnych otázkach. Včera to potvrdil aj šéf prezidentskej kancelárie Milan Čič. "Ukázala sa potreba dostať prezidenta do väčšieho ťahu v politike." O tejto otázke by mal Gašparovič hovoriť na stretnutí s premiérom Mikulášom Dzurindom a predsedom NR SR Pavlom Hrušovským. Práve oni by mohli podľa Čiča prevziať iniciatívu a po diskusii pripraviť návrh. Zároveň nevylúčil, že by ho mohol pripraviť aj niektorý z poslaneckých klubov v NR SR - spomenul poslancov Smeru a SF. Podľa právnika Milana Galandu je Slovensko parlamentná demokracia, kde za realizáciu výkonnej moci nesie zodpovednosť vláda. "Posilnenie právomocí prezidenta by sa dalo uskutočniť len po zásadnej diskusii o charaktere štátu, zmenou ústavy."

Ako hodnotia činnosť prezidenta niektorí politici:
Katarína Tóthová (ĽS-HZDS): Napriek tomu, že už uplynul celý rok jeho funkčného obdobia, výraznejšie sa neprejavil. Má to svoje plusy aj mínusy.
Robert Fico (Smer): Po roku sa nám potvrdilo naše rozhodnutie podporiť na funkciu prezidenta Ivana Gašparoviča ako správne. Svoju funkciu vykonáva nielen štandardne a nadstranícky, ale doteraz preukázal aj veľký cit pre rôzne aspekty spoločensko-politického diania. S úsmevom sledujeme, ako sa dnes k prezidentovi takmer servilne hlásia politici vládnej koalície.
Roman Vavrík (SDKÚ): Jeho prácu považujem za prijateľnú. Nemám žiadne výhrady k jeho pôsobeniu, ale nemôžem hovoriť ani o nejakých mimoriadnych pozitívach.
Gyula Bárdos (SMK): Moje hodnotenie nie je pozitívne. Prezident počas prvého roka viackrát ukázal, že svojimi rozhodnutiami inklinuje k stranám, ktoré ho podporovali v prezidentských voľbách. Vo viacerých prípadoch sa nezachoval ako štátnik.
Michal Kováč (exprezident): Hodnotím ju ako úspešnú. Existuje potrebný súlad medzi prezidentom a vládou, či už v otázkach zahraničnopolitického smerovania krajiny, ale aj v oblasti vnútornej politiky. Tú považujem aj za najväčší rozdiel medzi mojím funkčným obdobím a prvým rokom funkčného obdobia pána Gašparoviča.

Porovnanie doterajších prezidentov SR:
Michal Kováč - Prvý slovenský prezident, volený v NR SR. Začínal ako nominant HZDS, neskôr sa stal symbolom opozície voči Vladimírovi Mečiarovi. Jeho prezidentovanie sprevádzali neustále konflikty s vtedajšou vládnou mocou.
Rudolf Schuster - Prvý priamo volený prezident. Do funkcie sa dostal aj vďaka SOP, ktorú pred voľbami založil a sám jej šéfoval. S podporou SDK, SMK, SOP a SDĽ sa stal kandidátom na prezidenta SR. Keď bol zvolený, začal kritizovať politiku vlády, ktorej súčasťou bola aj jeho bývalá strana. Ku koncu svojho obdobia vetoval takmer všetky dôležité zákony.
Ivan Gašparovič - Vo voľbách porazil svojho niekdajšieho šéfa Mečiara. Prvý rok sa snažil pôsobiť nekonfliktne. Nezapájal sa do sporov a snažil sa pôsobiť zmierlivo. Hovorí sa, že má blízko k Smeru.

Niektoré kontroverzné výroky prezidenta Gašparoviča:
- Vládna koalícia sa skladá z voľnomyšlienkárov z ANO, ortodoxných pravičiarov z KDH, maďarskej nacionalistickej strany a SDKÚ, ktorá niekedy nevie, čo je
- Euroústava má nedostatky, napriek tomu ju musíme ratifikovať a hneď po prijatí novelizovať.
- Rada Európy (RE) sa blíži k svojmu zániku. Týmto výrokom pobúril generálneho tajomníka RE Terryho Davisa, ktorý zareagoval - Gašparovič sa mýli a o RE asi veľa nevie.
- Za členstvo v EÚ platíme najmä reformami.
Prešľapy prezidenta:
- predčasne poslal telegram prezidentovi RF Vladimírovi Putinovi k ukončeniu tragédie v Beslane
- otváral hotel svojmu bývalému straníckemu kolegovi Karolovi Konárikovi
Zdroj: hn