Či je novela zákona o regulácii v sieťových odvetviach v súlade s Ústavou, posúdi Ústavný súd. Návrh podá prezident Andrej Kiska, ktorý o tom dnes informoval na tlačovke.
Zmena narušila existujúcu deľbu moci
Tento prípad sa podľa Kisku týka zlyhaní štátu v oblasti regulácie cien energií. "Zlyhaní, ktoré majú priamy dopad na životy ľudí v slovenských domácnostiach a na ich náklady na život," dodal.
Navyše podľa prezidenta robia problémy zamestnávateľom a pripravujú Slovensko o pracovné miesta.
"Hovorím o regulácii cien energií, kvôli ktorej majú domácnosti a zamestnávatelia na Slovensku jednu z najdrahších cien elektrickej energie v celej Európskej únii," vyhlásil Kiska.
Kiska pripomenul, že v máji vrátil novelu o regulácii v sieťových odvetviach do parlamentu na opätovné prerokovanie. Tá bola reakciou vlády na krízu v oblasti regulácií zo začiatku roka.
"Namiesto potrebných zmien, ktoré by umožnili zlacnieť elektrickú energiu, vládna väčšina zareagovala politickým tlakom," tvrdí prezident. "Zmenou zákona narušila existujúcu deľbu moci, systém vzájomných protiváh medzi prezidentom a vládou," dodal.
Jahnátek ako dôkaz politizácie
Vláda podľa Kisku podriadila voľbu šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) svojej priamej politickej kontrole. "Z tejto funkcie sa spravila politická funkcia," doplnil prezident.
Novým šéfom úradu Ľubomírom Jahnátkom sa potvrdili obavy z pokračujúcej politizácie úradu, tvrdí Kiska. Jahnátka ako bývalého ministra hospodárstva označil za priamo zodpovedného z toho, že na Slovensku nie sú pod kontrolou záujmy firiem v energetike a nie je tak možné "účinne obhajovať záujmy našich občanov a zamestnávateľov".
Obsah svojho návrhu pre Ústavný súd Kiska zhrnul v dvoch bodoch:
"1. Slovenská republika sa zaviazala, že zaručí nezávislosť regulátora cien energií od politických vplyvov a zabezpečí, aby regulátor vykonával právomoci nestranne a transparentne. Pred zmenou zákona sa na osobe predsedu úradu musel zhodnúť prezident a vláda, po novom je predseda úradu závislí iba na vláde. Prezident stratil právomoc priamo a preventívne pôsobiť proti zneužitiu moci a podporovať nezávislosť úradu.
2. Regulátor cien v každej členskej krajine Európskej únie musí mať možnosť prijímať rozhodnutia nezávisle od iných verejných politických alebo súkromných záujmov. Preto sa v roku 2012 zo zákona vypustila spoluúčasť ministerstiev na procese rozhodovania regulačného úradu. Opätovné ustanovenie účasti ministerstiev hospodárstva a životného prostredia v cenových konaniach, tak ako to vládna väčšina presadila v schválenom zákone, je v rozpore s pravidlami Európskej únie. Zvyšuje riziko politického zasahovania do rozhodnutí úradu."