Pred župnými voľbami mnohí upozorňovali, že sa Slovensko môže v nedeľu 5. novembra 2017 prebudiť do „hnedého rána“. Extrémisti z ĽSNS ich totiž zobrali vážne. Postavili šesť vlastných kandidátov na župana. Z toho dvaja mali podľa odhadov reálnu šancu na výhru – predseda Marian Kotleba v Banskobystrickom kraji a podpredseda strany Milan Uhrík v tom Nitrianskom.
Kandidátov na krajských poslancov po celom Slovensku postavili kotlebovci 335. Keď uvážime, že celkový počet poslancov vo všetkých ôsmich krajoch je 416, tvrdenia, že ĽSNS má šancu získať veľký počet zastupiteľov v župách, sa nezdajú príliš prehnané.
Podľa politológa Tomáša Koziaka to v ĽSNS mali dobre „spočítané“. „Išlo o kvantitu,“ vysvetľuje pre HNonline s tým, že sa spoliehali na disciplinovanosť svojich voličov, ktorí sa budú rozhodovať čisto podľa straníckeho kľúča.
Hnedé ráno sa nekonalo
A výsledok? Nula županov a dvaja krajskí poslanci. Aj to práve Kotleba a Uhrík, ktorých ambície siahali vyššie. Hnedé ráno sa nekonalo. Koziak tento výsledok označil za „absolútnu blamáž.“ Vidí za tým dve hlavné príčiny.
„Potopila ich vyššia volebná účasť a zlý výber kandidátov,“ myslí si politológ. Pri nižšej účasti by disciplinovaní priaznivci ĽSNS zohrali dôležitejšiu úlohu, tvrdí. Navyše v župách sa podľa neho volia aj konkrétne tváre, nefunguje to len na základe straníckej príslušnosti.
Lunter po porážke Kotlebu: Najprv otvorím dvere a vyvetrám:
Zároveň však upozorňuje na dobré výsledky niektorých kandidátov kotlebovcov na županov. Vyše sedem percent získali napríklad Jozef Mihalčin v Prešovskom kraji a Peter Sagan v Žilinskom. „To je memento. Znamená to, že organizácia im fungovala dobre,“ vyhlásil Koziak.
Suchý Uhrík a slon v porceláne Kotleba
Čo sa týka samotného Kotlebu, podľa Koziaka mu uškodili „medializácia káuz“ a „veľký rozpor medzi slovami a skutkami“. Šéfa ĽSNS vnímal na čele župy ako „slona v porceláne.“ „Myslím tým napríklad zakazovanie divadiel a podobne,“ priblížil Koziak. Týmto štýlom politiky podľa neho nedokáže osloviť ďalších voličov. „Ukázal sa strop do desať percent, ďalej nemali čo brať,“ konštatoval.
Z Uhríka urobili jedného z favoritov podľa Koziaka aj prieskumné agentúry, ktoré pri kandidátoch ĽSNS hovorili o možnosti skrytého voliča. „Nechávali si otvorené zadné dvierka,“ tvrdí politológ. Za dôvod považuje fakt, že pred parlamentnými voľbami v roku 2016 agentúry ĽSNS namerali oveľa nižšie čísla, ako strana v skutočnosti získala.
Koziak považuje Uhríka, ktorý je dvojkou strany a je často v médiách, za jedného z mála v ĽSNS, „ktorý dokáže svoje myšlienky, nech už sú akékoľvek, jasne sformulovať.“ „Ale nie je to Kotleba, chýba mu charizma,“ tvrdí Koziak a dodáva, že Uhrík je skôr „suchý typ politika.“
„Som zvedavý, ako budú na túto porážku kotlebovci reagovať. Najmä na sociálnych sieťach, pretože práve tam mali silnú kampaň,“ uviedol Koziak. Nepredpokladá však, že Kotleba bude skladať účty, pretože ĽSNS je postavená na „vodcovskom princípe“.