Slovensku sa nedarí plniť záväzky. Minimálne v oblasti zdravotníctva sa totiž nepribližujeme krajinám EÚ. Zhodujú sa na tom zdravotnícke organizácie. Podľa správy Európskej komisie o ekonomickej a sociálnej kohézii, výdavky na zdravotníctvo v krajinách Európy mierne vzrastajú. Na Slovensku je to už tri roky naopak. Negatívny trend potvrdzuje aj návrh štátneho rozpočtu na rok 2006 s výhľadom do roku 2008. Zdravotníci preto na vládu i parlament apelujú: navrhovaných 5,11 zvýšte na 5,71 percenta z HDP. Aké má tento návrh šance? Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ odpoveď nedalo. "Existuje viacero spôsobov výpočtu podielu výdavkov na zdravotníctvo z HDP a nevieme, akú metodiku pri výpočte použili," uviedol hovorca rezortu Karol Farkašovský.
Chýbajúce miliardy
Práve nízke percento z hrubého domáceho produktu a podiel z celkových rozpočtových výdavkov považujú zdravotníci za príčinu zlej ekonomickej situácie slovenského zdravotníctva a jeho slabej konkurencieschopnosti. "Praktickým dôsledkom sú napríklad ceny zdravotníckych výkonov, ktoré nezohľadňujú ekonomicky oprávnené náklady, nízke mzdové ohodnotenie zdravotníckych pracovníkov a znižovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti," uviedol generálny sekretár Slovenskej lekárskej komory Eduard Kováč.
Predseda Slovenského odborového zväzu pracovníkov zdravotníctva a sociálnych služieb Andrej Kučinský zdôraznil: "Prezentované vynikajúce makroekonomické výsledky a pozitívny rast HDP predsa vytvárajú podmienky na zvýšenie výdavkov." Podľa Kováča v zdravotníctve nie sú uplatňované reálne ceny. Regulácia spôsobuje, že až 20 percent výkonov zdravotné poisťovne neuhrádzajú. "Predstavuje to balík asi 10 miliárd korún." Chýbajúce peniaze by štát mohol využiť napríklad pri liečbe onkologických a kardiovaskulárnych ochorení, ktoré bezprostredne ohrozujú život pacientov - práve na ich liečbu štát vynakladá najviac peňazí.
Zatiaľ bez odpovede
Zmenu trendu by mohli pri rokovaniach o štátnom rozpočte na rok 2006 presadiť premiér Mikuláš Dzurinda a predseda NR SR Pavol Hrušovský. Aspoň zdravotnícke organizácie, ktoré sa na nich obrátili, sa na to spoliehajú. "Odpovede sme sa zatiaľ nedočkali," uviedol Kučinský. Lekárska komora, komora sestier, odborári, ale aj ďalší zdravotníci sa obávajú, že ak sa objem peňazí na zdravotníctvo nenavýši, systém sa bude naďalej zadlžovať. Varujú: situácia môže dôjsť až tak ďaleko, že niektoré zdravotnícke zariadenia zaniknú, opäť sa bude prepúšťať a ešte viac sa zníži dostupnosť zdravotnej starostlivosti. "Rozpočet má určité rámce a nie je možné ho navyšovať len na strane výdavkov," upozorňuje hovorca rezortu financií Peter Papanek. Rezorty podľa neho predložili požiadavky, ktoré sú niekoľkonásobne vyššie, ako možnosti štátu. Vzhľadom na prebiehajúce rokovania o štátnom rozpočte viac povedať nechcel. Podobne vyhýbavú odpoveď má aj rezort zdravotníctva. "Potrebujeme si aktualizovať údaje," tvrdí Farkašovský. Platby štátu za svojich poistencov podľa neho od roku 2002 medziročne rastú asi o sedem percent, čo je viac ako priemerný nárast HDP.
Oslovili nepravých?
A čo politici, do ktorých vkladajú zdravotníci svoje nádeje? Podľa hovorcu šéfa NR SR Michala Dytterta je priskoro hovoriť o tom, ako môže Hrušovský pomôcť. "Je poslanec ako každý iný. Mali sa skôr obrátiť na predsedov koaličných strán alebo na svojho rezortného ministra". Dzurinda je presvedčený, že ministerstvá financií a zdravotníctva sa budú usilovať zabezpečiť pre zdravotníctvo toľko peňazí, koľko je v možnostiach štátneho rozpočtu na budúci rok. Základné kritérium pritom ostáva nezmenené - deficit verejných financií nesmie presiahnuť tri percentá hrubého domáceho produktu krajiny.

Výdavky na zdravotníctvo z HDP v rokoch 1998 - 2008
Rok	1998	1999	2000	2001	2002	2003	2004	2005	2006	2007	2008
HDP v mld. Sk	746	845	886	967	1065	1160	1293	1430	1531	1648	1768
Verejné zdroje zdravotníctva    v mld. Sk	47,40	48,90	50,70	55,60	60,80	63,30	67,00	73,50	78,30	83,20	87,50
Platby obyvateľstva    v mld.Sk	4,10	5,40	5,90	6,30	7,00	10,50	16,00	* 18,31	*19,99	* 22,6	* 26,01
Verejné zdroje ako % z HDP	6,35	5,79	5,72	5,75	5,71	5,46	5,41	5,14	5,11	5,05	4,95
Zdroj: MF SR, MZ SR
* odhad SLK

Celkové výdavky na zdravotníctvo vyjadrené percentuálnym podielom z hrubého domáceho produktu
Rok	2000	2001	2002	2003
Nemecko	10,6	10,8	10,9	11,1
Grécko	9,9	10,2	9,8	9,9
Francúzsko	9,3	9,4	9,7	10,1
Švédsko	8,4	8,8	9,2	9,2
Holandsko	8,3	8,7	9,3	9,8
Taliansko	8,1	8,2	8,4	8,4
Nórsko	7,7	8,9	9,9	10,3
Rakúsko	7,6	7,5	7,6	7,7
Veľká Británia	7,3	7,5	7,7	7,7
Maďarsko	7,1	7,4	7,8	7,8
Česko	6,6	6,9	7,2	7,5
Írsko	6,3	6,9	7,3	7,3
Poľsko	5,7	6,0	6,0	6,0
Slovensko	5,5	5,6	5,7	5,9
Zdroj: OECD Health Data, jún 2005