Vysokoškolské štúdium je čoraz drahšie. Nielen cez prázdniny, ale aj počas semestra si už popri škole privyrába polovica študentov. Vlaňajší výskum Ústavu informácií a prognóz školstva ukázal, že až 97 percent opýtaných vysokoškolákov dostáva peniaze od rodičov. V priemere sú to tri tisícky mesačne. Pre takmer tretinu študentov sú zarobené peniaze nevyhnutné. "Bez príjmu z vlastnej práce by títo študenti mohli mať vážne problémy pokračovať v štúdiu," hovorí autorka prieskumu Mária Šulanová.

Brigády aj podnikanie
Väčšina vysokoškolákov si privyrába brigádami. "Záujem študentov o prácu stúpa. Momentálne nemáme ani dosť ponúk, aby sme všetkým vyhoveli," tvrdí Jarmila Jovankovič z agentúry Nosluš. Študenti si podľa nej brigádami môžu denne zarobiť približne 400 korún. Stále platí, že cez prázdniny je záujem väčší ako počas akademického roka - vtedy si študenti hľadajú skôr krátkodobé práce. K "stálym" zamestnancom pritom patria najmä mimobratislavský vysokoškoláci. Záujem privyrobiť si majú študenti aj v menších mestách. "Mnohí pracujú prostredníctvom agentúr, no brigády nie sú veľmi dobre platené," konštatuje Martin Kráľ zo Študentskej rady vysokých škôl. Predseda študentskej rady Jaroslav Juriga dodáva, že množstvo študentov vyšších ročníkov popri škole aj podniká na živnosť. Takmer 40 percent študentov spoločenských vied sa snaží nájsť si prácu popri škole vo svojom odbore. U vysokoškolákov z technických odborov je to len 12 percent.

Na zárobky do EÚ alebo USA
Prieskum konštatuje, že vysokoškoláci si popri štúdiu počas semestra zarobia v priemere 2 500 korún, počas prázdnin je to štyrikrát viac. Až 30-tisíc si zarobia študenti, ktorí za prácou cez prázdniny cestujú do zahraničia. Obľúbenými krajinami bývajú USA, Veľká Británia, Írsko, Nemecko či Taliansko. Veľký záujem o pracovné programy v zahraničí zaznamenala aj spoločnosť CKM 2000, ktorá sprostredkúva prácu v USA. "Dnes už mladí ľudia môžu za prácou do zahraničia vycestovať aj na vlastnú päsť. V krajinách EÚ to nie je žiadny problém. Aj my máme mierne vyššie čísla ako vlani," upozornila Ľudmila Oškerová z CKM. Motiváciou podľa nej nie sú len peniaze, ale aj možnosť spoznať inú krajinu, mentalitu a zlepšiť sa v angličtine.

(Ne)zaujímavé pôžičky
Podľa Jurigu sa stále málo využívajú študentské pôžičky. Ako dodal, zo 160-tisíc vysokoškolákov túto možnosť využilo len niečo vyše 5-tisíc. "Robili sme v tejto veci prieskum a veľa študentov odpovedalo, že radšej budú chodiť na brigády, ako by po škole mali začínať s dlhom." Žiadatelia doposiaľ nevyčerpali všetky peniaze zo Študentského pôžičkového fondu. Študenti, ktorých sociálna situácia sa v priebehu akademického roka zhoršila, preto môžu požiadať o peniaze aj dnes. Uzávierka podávania žiadostí bola ešte v októbri minulého roka. Vysokoškoláci, ktorí požiadajú o pôžičku, už plnú sumu nedostanú. "Dostali by peniaze len za apríl, máj a možno jún, teda maximálne 6-tisíc korún," povedal pre HN riaditeľ Študentského pôžičkového fondu Ľubomír Zburín. Pôžičky si berú najmä vysokoškoláci, pre ktorých štúdium znamená značnú záťaž na rodinný rozpočet.

Náklady vysokoškolákov
Rok	ubytovanie	cestovné	strava	študijné potreby	osobné potreby	voľný čas	spolu
2003	800	580	1 500	330	500	300	4 000
2004	1 050	700	2 000	300	600	300	5 000
2005	1 100	600	1 750	200	600	500	5 200
položky (SK)
zdroj: ÚIPŠ