Masaker v obci Ostrý Grúň bol aj chybou jej obyvateľov, nielen nacistov. V súčasnosti, keď sa extrémisti čoraz menej hanbia za svoje názory, možno ani je nie je prekvapujúce nájsť podobný výrok napríklad v internetových diskusiách. Ak to však tvrdí človek, ktorý má na starosti pamätnú izbu pripomínajúcu tento masaker, je to skutočne zarážajúce.
Volička Kotlebu
„Vypálenie obce bolo chybou na oboch stranách, nielen na strane Nemcov, ale ja na strane obyvateľov obce!!!“ napísala na Facebooku Ľudmila Kulháňová zo Žarnovice, ktorá deväť mesiacov pracovala na polovičný úväzok na obecnom úrade v obci Ostrý Grúň a mala na starosti aj pamätnú miestnosť pripomínajúcu masaker obyvateľov obce, ktorý spáchali počas druhej svetovej vojny nacisti. Aká chyba je dostatočná na to, aby odôvodnila masové vraždenie, už Kulháňová neuviedla.
"To je jednoznačná záležistosť, ide o nevedomosť mladých ľudí," tvrdí pre HNonline starostka Ostrého Grúňa Jana Angletová. "Som rozčarovaná a nešťastná," dodáva s tým, že ju to mrzí aj kvôli samotnej Kulháňovej, ktorú označila za svedomitú zamestnankyňu. Tento mesiac má Kulháňovej v obci končiť zmluva a podľa starostkiných informácií už má vybavené nové zamestnanie. Výklad návštevníkom pamätnej izby podáva Angletová alebo iná zamestnankyňa obce, nie však Kulháňová, uvádza starostka.
Pre Nový čas 25-ročná Kulháňová povedala, že je voličkou ĽSNS a Mariana Kotlebu, ktorého nepovažuje za fašistu či nacistu, ale za národovca. Kotleba sa netají sympatiami k Slovenskému štátu, ktorý s nacistami kolaboroval.
Jej vyjadrenie vyvolalo vo facebookovej skupine Zomri veľké pobúrenie. Množstvo ľudí reagovalo na Kulháňovej názor veľmi negatívne, mnohí aj vulgárne. „To je absolútny hnus,“ komentovala Lia. Štefan si myslí, že „slečna ide presne v línii Kotlebu a všetkých fašistov.“ „Veď jasné - tak ako si znásilnená žena za to vždy môže sama, mohli si vypálené obce samé za svoje vypálenie!“ píše so značnou dávkou irónie Karel.
„V tej pamätnej izbe nerobím výklad, jedine tak túto miestnosť otvorím a zamknem,“ vysvetlila Kulháňová v diskusii na sociálnej sieti. „Ak si dakto myslí, že som blbá, nech sa páči, každý má nárok na svoj názor, ale niekoho dehonestovať za názor je podľa mňa oveľa väčšia stupídnosť,“ napísala na svoju obranu.
Najbrutálnejší vojnový zločin na Slovensku
Masaker v Kľakovskej doline sa odohral 21. januára 1945. Nacisti v spolupráci so slovenskými kolaborantmi zavraždili celkovo 148 obyvateľov obcí Ostrý Grúň a Kľak a obe obce vypálili. Aj keď podľa počtu obetí nie, spôsobom vykonania je tento masaker považovaný za najbrutálnejší vojnový zločin spáchaný na Slovensku.
V nedeľu 21. januára skoro ráno sa nacisti na nákladných autách a obrnených transportéroch presunuli na zhromaždisko za dedinou Hrabičov, odkiaľ sa začali presúvať k susednému Ostrému Grúňu. Dedinu obkľúčili, aby z nej nikto nemohol uniknúť, a časť jednotky následne postupovala priamo do nej.
Nemci začali v Ostrom Grúni prepadávať jeden dom za druhým a vyháňať z nich obyvateľov, ktorých zhromažďovali na dvore miestneho obyvateľa Izidora Debnára. Ten patril spolu so svojou rodinou k prvým obetiam masakru, ktorý nasledoval. U Debnára v dome, v izbe, v kuchyni a na dvore nacisti povraždili celkovo 64 nevinných civilistov, vrátane 26 žien a 12 detí. Najmladšia obeť mala iba 14 mesiacov. Masaker prežilo iba deväť obyvateľov obce, vrátane 13-ročného Debnárovho syna Františka či 10-ročnej Anny Novákovej.
Išlo o pomstu nacistov a ich prisluhovačov za pomoc obyvateľov partizánskym skupinám pôsobiacim v pohorí Vtáčnik počas Slovenského národného povstania.
Anna Nováková počas spomienkového zhromaždenia k 65. výročiu masakru v Ostrom Grúni v roku 2010:
Práve Nováková bola posledným žijúcim svedkom masakru v Ostrom Grúni. Zomrela v piatok 27. októbra 2017.
Veliteľom jednotky Edelweiss, ktorá masaker vykonala, bol Ladislav Nižňanský. Je mu pripisovaná spoluzodpovednosť za vraždenie v Kľakovskej doline, no Mníchovský súd ho pre nedostatok dôkazov v roku 2005 zbavil viny. Zomrel v roku 2011 v Nemecku.