Stačí 350-tisíc podpisov občanov a na Slovensku sa minie niekoľko miliónov eur na referendum. Naša Ústava takýmto spôsobom Slovákom dovoľuje vyjadriť sa takmer k akejkoľvek otázke. Momentálne to vyzerá tak, že podobnú možnosť dostanú aj Česi. Susedný právny poriadok totiž celoštátne všeľudové hlasovanie nepozná. Zakotvenie referenda do českej ústavy je momentálne najhorúcejšou témou u susedov.

Ústava oslavuje
Česká ústava zažíva pred svojím veľkým jubileom ťažké chvíle. V decembri totiž oslavuje 25 rokov svojej existencie a už teraz je jasné, že novozvolení politici uvažujú nad jej ohýbaním. Predseda hnutia ANO Andrej Babiš by napríklad rád v budúcnosti zrušil Senát a obmedzil počet poslancov. Tomio Okamura so svojím hnutím SPD zas požaduje prijatie zákona o referende. Práve zavedenie inštitútu priamej demokracie postavilo do pozoru celú českú ústavnoprávnu scénu.

„Trochu ma iritujú slogany o tom, aby sme zaviedli systém priamej demokracie, pretože sa tým predbiehajú oveľa dôležitejšie úvahy o tom, kedy, za akých okolností, v akom rozsahu a s akými účinkami ho potrebujeme – o tom sa diskusia vôbec nevedie,“ hovorí predseda českého Ústavného súdu Pavel Rychetský. Podľa neho nie sú susedia na referendum pripravení. „Nie som absolútny nepriateľ všeľudového hlasovania, ale na takú zásadnú zmenu nie sme spôsobilí,“ dodáva predseda. Pripomína, že s výnimkou Švajčiarska referendum nikde nefunguje ako trvalá súčasť spôsobu výkonu štátnej moci. „Jeho účelom je použiť ho ako núdzový prostriedok napríklad v situácii, keď sa ústavné inštitúcie dostanú do kolízie. Prvá rovina diskusie tak musí byť o tom, či chceme toto referendum, keď ľud bude riešiť konflikty medzi vrcholnými inštitúciami. A potrebujeme ho vôbec?“ uvádza Rychetský. ...