Dôchodcov počas nasledujúcich dvoch dekád pribudne, ľudí v produktívnom veku nie. Nebude mať kto financovať dôchodky a štát sa bude musieť zadlžovať. "Ak má byť Slovensko pripravené na demografický vývoj, ktorý ho zasiahne o 15 až 20 rokov, mali by sme sa s dlhom priblížiť k nule," povedal štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška.
Priestor na nový dlh
Slovensko by si takto vytvorilo vo verejných financiách priestor na opätovný nárast dlhu do roku 2050, keď by podľa prognóz rezortu mala štatistická kríza vyvrcholiť. Z požičaných peňazí by vlády bez väčších problémov vykryli obrovské výdavky na penzie a zdravotné služby pre budúcich penzistov, a pritom by neprekročili strop EÚ na verejný dlh (60 percent HDP).
Ak si však Slovensko nezačne šetriť na horšie časy - teda usilovať sa o prebytky štátneho rozpočtu a odkladať ich - hrozí podľa hlavného analytika ministerstva financií Ľudovíta Ódora vážna finančná kríza alebo radikálne zvyšovanie daní. "Prípadne by sme museli ľuďom povedať, že pôjdu do dôchodku až v osemdesiatke," naznačuje Ódor scenár, ktorý by mohol nastať, keď nasledujúce vlády šetriť nebudú.
Poopravil svojho nadriadeného. "Nebude to nula, je to veľmi zjednodušene povedané," povedal Ódor. Dlh by v inkriminovaných rokoch demografickej krízy mal klesnúť na 10 až 15 percent HDP. To podľa neho úplne stačí na prekonanie demografickej krízy. Bez nej mu vyšší dlh neprekáža. "Ak by sme neočakávali starnutie, dlh okolo 40 percent HDP nie je pre ekonomiku problém," skonštatoval.
Nereálne riešenie
Podľa analytikov navrhnuté riešenie nie je správne. "Dlhom by sa nemali sanovať problémy v dôchodkovom systéme," povedal hlavný analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian. Ekonóm Poštovej banky Miroslav Šmál dodáva, že cez verejné financie sa majú prednostne riešiť výkyvy v ekonomike. Teda keď hospodárstvo rastie, šetriť na horšie časy, a keď klesá, požičať si na zmiernenie dosahov recesie. "Pri demografii by sa primárne mal riešiť problém klesajúcej pôrodnosti, teda zaoberať sa príčinou, a nie až odstraňovaním dôsledkov," zdôraznil Šmál.
Ekonómom v parlamente sa vízia znižovania dlhu páči. "Je to dobrá ambícia, každý minister financií by mal mať takúto víziu," povedal exminister financií a nezávislý poslanec NR SR Miroslav Maxon. Tieňový minister financií a poslanec Smeru Igor Šulaj dáva Maxonovi za pravdu. "Podporujem znižovanie verejného dlhu a som veľmi zvedavý, ako sa vládnej koalícii podarí naplniť túto víziu vo volebnom roku 2006," zamýšľa sa Šulaj. Obaja sa zhodujú, že návrh rezortu financií okresať dlh na desať percent je nereálny. Prekážkou je politika. "Politicky to nie je priechodné, nestretne sa to s pochopením iných ministrov," zdôrazňuje Maxon.
| Dlhy členských štátov EÚ (v % k HDP) | |
| Estónsko | 4,9 |
| Luxembursko | 7,5 |
| Lotyšsko | 14,4 |
| Litva | 19,7 |
| Slovinsko | 29,4 |
| Írsko | 29,9 |
| Česko | 37,4 |
| Veľká Británia | 41,6 |
| Dánsko | 42,7 |
| Poľsko | 43,6 |
| Slovensko | 43,6 |
| Fínsko | 45,1 |
| Španielsko | 48,9 |
| Švédsko | 51,2 |
| Holandsko | 55,7 |
| Maďarsko | 57,6 |
| Portugalsko | 61,9 |
| Rakúsko | 65,2 |
| Francúzsko | 65,6 |
| Nemecko | 66 |
| Cyprus | 71,9 |
| Malta | 75 |
| Belgicko | 95,6 |
| Taliansko | 105,8 |
| Grécko | 110,5 |
| EÚ 25 | 63,8 |
| Zdroj: Eurostat | |