Čím viac magistrov, tým viac peňazí. Tento model sa bude uplatňovať podľa Metodiky rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám z dielne rezortu školstva. Po novom dostane škola na magistra jedenapolkrát viac, ako na bakalára v tom istom študijnom odbore. "Orientačne by sme mohli povedať, že na bakalára pôjde v priemere 60-tisíc korún ročne a na magistra 90-tisíc," vysvetlil vedúci služobného úradu ministerstva Peter Mederly. Predseda Rady vysokých škôl Libor Vozár nové pravidlá víta. "Takéto zmeny iniciovali vysoké školy už v minulosti, teraz došlo k ich naplneniu." Podľa rektora Technickej univerzity v Košiciach Juraja Sinaya opatrenie odráža skutočné nároky na jednotlivé typy štúdia. "Magisterské štúdium je určite finančne a aj inak náročnejšie ako bakalárske." Problém nemá ani Študentská rada vysokých škôl. "Vyššia dotácia prispeje k rozvoju magisterského štúdia," tvrdí jej predseda Jaroslav Juriga. Predseda parlamentného školského výboru Ferdinand Devínsky však upozorňuje: Nie som si istý, či je to v súlade s Bolonským procesom. Podľa neho totiž potrebujeme vyškoliť čo najviac ľudí na prvom stupni vysokoškolského vzdelávania, aby sa čo najskôr dostali na trh práce.
Rozpočty vysokých škôl sa tiež budú určovať podľa počtu študentov v danom akademickom roku. Doteraz bol totiž pre školy určujúci počet študentov nahlásených na začiatku kalendárneho roka. "Ak škola v akademickom roku 2005 - 2006 otvorila nové štúdium, na nových študentov nedostala peniaze, a to nie je v poriadku," hovorí Mederly. Podkladom pre finančný balík bude stav na škole k 31. októbru. Následne sa urobí dodatočná korekcia peňazí, ktoré by na školy mohli prísť koncom novembra. "Veľmi by sme privítali, ak by sme nemuseli akademický rok deliť na dva hospodárske roky. Bude to pre nás pri plánovaní veľmi upokojujúce," avizuje Sinay.