Zákon aj naďalej nebude politikom prikazovať, čo všetko majú uviesť v majetkových priznaniach. Koľko majú na účtoch a akú hodnotu má ich hnuteľný či nehnuteľný majetok, budú musieť poslanci priznať iba vtedy, ak s tým budú sami súhlasiť. O obsahu tlačiva majetkového priznania totiž rozhoduje parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Predložená novela ústavného zákona o konflikte záujmov, pod ktorý sa podpísali zástupcovia všetkých poslaneckých klubov, tento mechanizmus napriek očakávaniam nemení.
Výkrik do tmy
Podľa predsedu poslaneckého klubu SMK Gyulu Bárdosa sa pôvodne uvažovalo, že novela bude riešiť aj podrobnú formu majetkového priznania - nakoniec sa však na to nenašla dostatočná vôľa. "Nevedeli sme sa na tom dohodnúť. Môžete mať akýkoľvek ideálny zákon, ak preň nezískate potrebný počet poslancov, tak je zbytočný a je to len výkrik do tmy." Ústavný zákon musí pritom podporiť aspoň 90 poslancov NR SR. Verejní činitelia musia dnes priznať len hnuteľný majetok, ktorý presahuje 35-násobok minimálnej mzdy - nemusia však konkretizovať jeho presnú hodnotu. Minister spravodlivosti Daniel Lipšic (KDH) s tým nesúhlasí. Prichádza tak s pozmeňovacím návrhom, podľa ktorého budú verejní činitelia musieť odkryť skutočnú hodnotu svojho majetku. "Občan má právo vedieť aj to, koľko má poslanec na účte, akú hodnotu má jeho dom. Z dnešných majetkových priznaní sa však dozvie len veľmi málo," zdôraznil pre HN Lipšicov hovorca Richard Fides.
Keď čierna je biela
Právny expert Transparency International Slovensko Pavel Nechala tvrdí, že zákon o konflikte záujmov netreba vôbec meniť. Podľa neho už dnes dáva verejným činiteľom povinnosť poskytovať takéto podrobné údaje - hoci to nie je explicitne uvedené. "Zákon totiž hovorí o tom, že výbor pre nezlučiteľnosť funkcií má kontrolovať majetkové prírastky. A to je možné iba vtedy, ak verejný činiteľ uvedie o svojom majetku presné údaje. Ak ich neuvedie, musí ich výbor od neho vyžadovať." To, že sa to nerobí, dáva Nechala za vinu samotnému výboru. "Je to na poslancoch. Ak si jeho väčšina odhlasuje, že čierna je biela, tak je jednoducho biela... A je úplne jedno, čo bude v zákone," skonštatoval šéf výboru Igor Federič (Smer-SD). Ako dodal, "kontrolovaní nemôžu kontrolovať samých seba". Podľa Federiča by to mohol robiť NKÚ.
Súčasná podoba majetkových priznaní nemá podľa Nechalu žiadny význam. "Je to skôr výsmech občanom, ktorým štát na druhej strane pridáva stále viac povinností." Tvrdí, že v snahe utajiť podrobnosti o svojich majetkoch panuje medzi politikmi - na rozdiel od iných vecí - pevná súdržnosť.

Prominentov zatiaľ nikto neudal
- Od 1. septembra môžu občania podávať podnety na preverenie podozrivých majetkov iných osôb, ktorých hodnota prevyšuje 6,5 milióna Sk.
- Podľa informácií HN finančná polícia prijala zatiaľ zhruba desať takýchto podnetov - medzi udanými osobami však nie sú žiadne "politické špičky". Zväčša ide o riešenie susedských a medziľudských sporov.
- Podľa policajných expertov občania nevyužívajú zákon o preukazovaní pôvodu majetku vo väčšej miere podľa všetkého aj preto, že sa pod podnet musia podpísať.