Hnutie Sme rodina stiahne svoj podpis z novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá má zabezpečiť prevod štátnych pozemkov v národných parkoch pod ochranárov. Uviedol to predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina) na tlačovej konferencii. Pokiaľ sa nezohľadnia argumenty Sme rodina k novele zákona, tak koalícia nemá pri hlasovaní rátať so 17 poslancami hnutia.
Uviedol to predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina) na tlačovej konferencii. Pokiaľ sa nezohľadnia argumenty Sme rodina k novele zákona, tak koalícia nemá pri hlasovaní rátať so 17 poslancami hnutia.
Dôvodom stiahnutia podpisu je podľa Kollára to, že počúvali hlasy v regiónoch. Dôsledkom reformy tak ľudia môžu stratiť prácu. Novela by sa mala prijať až potom, ako v národných parkoch bude urobená zonácia, tvrdí Kollár.
Novelu v tejto podobe nechcú
Ministerstvo životného prostredia uviedlo, že reforma sa bude týkať 300-tisíc hektárov pozemku. Podľa Kollára sa to však dotkne 660-tisíc hektárov štátnych pozemkov s presahom na 1,2 milióna hektárov, a to aj na súkromné pozemky. "Nehovoríme nie, ale v tejto forme novelu nepodporíme," poznamenal.
Igor Viszlai zo Slovenskej lesníckej komory navrhol, aby reforma národných parkov prešla riadnym vládnym návrhom a nie poslaneckým. Musí podľa neho prebehnúť riadne pripomienkové konanie.
Novela sa má dotknúť aj približne 900 poľovných revírov, čo je nadpolovičná väčšina, poukazuje Rudolf Huliak zo Slovenskej poľovníckej komory. "Škody spôsobené v národnom hospodárstve touto voľne žijúcou zverou, na ktorú prestane byť vyvíjaný poľovnícky tlak, budú nedozerné," tvrdí.
Novela musí vyhovovať všetkým
Kollár zároveň odporučil predkladateľovi návrhu, poslancovi Jaromírovi Šíblovi (OĽANO), aby novelu stiahol, presunul o pár mesiacov a prepracoval ju. "Prijmeme taký návrh zákona, ktorý bude vyhovovať všetkým, nebude ničiť prírodu a ani ľudské životy v tej prírode," povedal Kollár.
Predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta (Sme rodina) v piatok doobeda pre TASR povedal, že k reforme očakával pozmeňujúci návrh od envirorezortu, ktorý by zadefinoval, ako sa pozemky presunú.
Kritizoval aj pracovnú skupinu k reforme, ktorá sa podľa neho ani raz nestretla. Spolupredkladateľka reformy a poslankyňa Anna Zemanová (SaS) reagovala, že ak má Karahuta pozmeňujúci návrh, mal by ho predložiť.
Šíbl nevidí dôvod na stiahnutie novely z rokovania parlamentu. Nebráni sa pozmeňujúcim návrhom, ktoré reformu vylepšia a špecifikujú. Pripomenul, že reforma prešla aj klasickým medzirezortným pripomienkovým konaním.
V tom procese podľa neho neboli vznesené žiadne zásadné pripomienky, ktoré by novelu spochybnili. Reforma národných parkov je aj v programovom vyhlásení vlády. "Logicky by sme očakávali od koaličných partnerov, že ak majú konkrétne výhrady k takto naformulovanej novele, tak ich budú komunikovať s nami," podotkol Šíbl.
Táto novela zákona nijako nerieši zonácie národných parkov, ktoré v súčasnosti prebiehajú podľa platnej legislatívy. Poslanec poukazuje, že štát nejde reformou obmedzovať hospodársku činnosť v národných parkoch. Obmedzenie ťažby sa môže diať napríklad až v procese zonácie. Vtedy si však vlastník pozemku bude môcť podľa zákona požiadať o finančnú náhradu za obmedzenie ťažby dreva a štát mu ju vyplatí, vysvetlil Šíbl.
Zatiaľ od neho nič neeviduje. Zemanová na predloženej novele nepotrebuje niečo meniť. O novele zákona o ochrane prírody by sa malo rokovať na najbližšej schôdzi parlamentu, ktorá sa začne na budúci týždeň.