StoryEditor

Južná hranica ubližuje Maďarom

SMK má nového lídra, hoci médiá favorizovali Bélu Bugára. Čo rozhodlo v prospech Pála Csákyho?
-- Nielen slovenské médiá, ale aj maďarský denník Új Szó dával 70-percentnú šancu pánovi Bugárovi. Mám dojem, že médiá sa nevyznajú v skutočnosti, ktorá existuje v rámci SMK.
S čím súvisela nespokojnosť s predošlým vedením strany?
-- V roku 2002 sme zistili v našich tradičných oblastiach úbytok voličov. Ubudlo nám približne 14-tisíc voličov. V roku 2005 v župných voľbách bola najnižšia účasť v dunajskostredskom okrese. Z tohto okresu pochádza najviac ústredných predstaviteľov SMK. Osobne som sondoval, prečo bola taká nízka účasť a prišiel som k záveru, že čím je oblasť bližšie k Bratislave, teda k ústrediu SMK, tým sú viac rozčarovaní ľudia z činnosti strany.
Z čoho konkrétne?
-- Jeden z hlavných dôvodov bola taká mienka, že existujú prepojenia medzi stranou a finančnými kruhmi, ktoré bránia činnosti strane odzrkadľujúcej požiadavky voličov. Boli rôzne výčitky voči nášmu ministrovi poľnohospodárstva (Zsolt Simon -- pozn. red.). Malo- a strednoroľníci cítili, že sú ukrátení. Nikto im tieto dojmy nedokázal vyvrátiť.
Krátko pred rozhodujúcim kongresom sa skloňovalo meno podnikateľa Oszkára Világiho. Akú pozíciu zohrával doteraz v rámci SMK?
-- Po tomto sneme by sme sa už nemali zaoberať pánom Világim. Treba urobiť čiaru a nevracať sa do minulosti.
Nebolo by fér tieto veci objasniť?
-- Teraz môžeme jednoznačne povedať, že sa už neprejavuje. My máme otvorené dvere pre pána Világiho, ale iba vtedy, keď bude mať záujem o otvorenú diskusiu.
Argumentácia o údajnom prepojení Bélu Bugára a Oszkára Világiho bola jednou z kľúčových pri voľbe nového predsedu.
-- Dnešným dňom som jednoznačne uzavrel túto kapitolu.
Teraz to vyzerá tak, že nemáte dôkaz, že Világi ovplyvňoval Bugára...
-- Budeme mať hĺbkové prieskumy v strane. Ani ako člen predsedníctva som nemal prístup k menám, ktoré sa prostredníctvom strany dostali k rôznym miestam v správnych a kontrolných radách. To bolo prísne strážené niektorými ľuďmi. O niektorých veciach ani my nevieme. O niektorých, samozrejme, vieme. Nie je v našom záujme, aby sme začali prať špinavú bielizeň napriek tomu, že existuje. Ale je tu niekoľko takých prípadov, ktoré veľmi škodili strane.
Čo napríklad?
-- Napríklad to, ako sa strana správala v rokoch 2001 až 2005 v Nitrianskom kraji. O činnosti našich poslancov v krajskej samospráve sme už diskutovali vnútrostranícky. Nedospeli sme k riešeniu až na jeden prípad, ktorý už bol neudržateľný, lebo títo ľudia boli stále pod ochranou vedenia. Momentálne však nikto z týchto ľudí nie je v ústrednom vedení strany.
Tvrdíte, že "pofidérne" budovy sa diali na objednávku pána Világiho?
-- V niektorých prípadoch vieme, že v pozadí bol aj on.
Ako podpredseda budete mať na starosti stratégiu strany. V čom vidíte piliere politiky SMK?
-- Pre nás je najdôležitejšou otázkou sociálna politika, ktorá súvisí s prosperitou ľudí na rodnom území.
Uvažovalo sa však pred kongresom, že už nedostanete žiadnu funkciu?
-- Pán Bugár pred úzkou verejnosťou povedal, že ma tak vyhodí zo strany, že sa neocitnem ani na poslednom mieste.
Všeobecne je známe, že nie ste blízki priatelia s Bélom Bugárom. Beriete úspech Pála Csákyho aj ako osobnú satisfakciu?
-- Nie. Bolo potrebné urobiť zmenu v záujme strany.
A ľudský pohľad?
-- Hovoril som, že nie som rád, že chcú zrušiť moju funkciu, ale považujem za potrebné, aby úlohy zostali. Na tom nezáleží, či existuje funkcionár, ale je dôležité, aby boli úlohy. Nezáleží, či som zvolený za toho alebo za onoho.
Je pravda, že za výhrou Csákyho stoja ľudia, ktorí chceli, aby ste zostali vo vedení strany?
-- Je to pravdepodobné a logické.
Máte predstavu, koľko hlasov ste získali pre Pála Csákyho?
-- To neviem, ale za to, aby som zostal vo vedení, hlasovalo 211 delegátov. To považujem za veľký úspech po útokoch, ktoré boli na mňa.
Mali ste za podporu pre Csákyho sľúbenú funkciu?
-- Pol minúty predtým, ako vystúpil na kongrese s menami podpredsedov, sa ma opýtal, či to prijmem.
Dá sa to chápať ako poďakovanie z jeho strany?
-- Pokiaľ by to bolo poďakovanie, navrhol by to skôr.
To už by sme museli nazvať obchodom...
-- Neviem, opýtajte sa jeho.
Aká je súčasná pozícia Bélu Bugára? Dá sa prirovnať k Jánovi Čarnogurskému v KDH? Aj on bol radovým členom, ale ovplyvňoval politiku.
-- Bugárov vplyv na predsedníctvo je nulový. Pán Čarnogurský nikdy neosočoval svojich kolegov ani situáciu v strane.
Je teda Bugár mimo hry?
-- Má nárok na účasť na práci, ale jeho návrat by bol ťažší.
Už sa teda nezopakuje ponuka Pála Csákyho, aby bol čestným predsedom?
-- Z ľudského hľadiska si to viem ťažko predstaviť.
Ako by ste charakterizovali váš vzťah s Bugárom?
-- Snažil som sa byť s ním v korektnom vzťahu. Niekoľkokrát som mu ponúkol pomoc, ale nikdy nič z toho neprijal.
Dlhodobo hovoríte o určitej nespravodlivosti voči Maďarom. Nemyslím len na Slovensku, ale celkovo v oblasti strednej Európy. Kde sa to celé začalo?
-- Je to spojené s okolnosťami po prvej svetovej vojne, ale aj pred a po druhej svetovej vojne. Aj v období rokov 1945 a 1948, ale aj v komunistickom období. Aj tie vzťahy, ktoré sa vytvárali po páde komunizmu.
Hovoríte o 15-miliónovom maďarskom národe. Čo je ich vlasťou?
-- To je individuálna otázka, kto čo pociťuje za vlasť. Vlasť súvisí s občianskymi a kolektívnymi právami, vychádza z citovej naviazanosti, ale aj zo spojenia histórie a súčasnosti a z toho, aká je súčasná politika v krajine, kde žije ten človek.
Čo je u vás osobne vlasťou?
-- Ja vlasť nemám.
Ste Európan?
-- Tak áno. Nemám pocit vlastenectva k žiadnej krajine.
Z času na čas sa hovorí o možnom vzájomnom ospravedlnení sa Maďarov a Slovákov. Aké je riešenie?
-- Sú ešte stále tisícky rodín, ktoré stratili všetko po druhej svetovej vojne jedine preto, lebo boli Maďari alebo Nemci. Ich potomkovia stále žijú. Po páde komunizmu bolo jednoznačne viditeľné, že v rámci reštitúcie, keď boli dané majetky Maďarov novým obyvateľom ???????????. To je určitý hendikep.
Aj Slováci boli na južnom Slovensku postihnutí tým, že prišla maďarská armáda...
-- To bola úplne iná situácia. Väčšinou odišli tí, ktorí dostávali majetky na úkor tam žijúceho obyvateľstva. Situácia nebola taká, ako sa teraz vykresľuje. Medziľudské vzťahy zostali neporušené. Napríklad svoje hnuteľné majetky niektorí nechávali tam a poverili tam žijúcich Maďarov, aby ich skladovali do toho obdobia, kým sa budú môcť vrátiť. Bolo to pre nich neisté obdobie, nečudujem sa, že odchádzali.
Hovoriť o nejakej harmónii asi nie je úplne presné...
-- Ja som starší od vás, poznal som vtedajších súčasníkov. Choďte sa pozrieť do obce Čierny Potok. To je čisto slovenská dedina, ktorá vznikla po roku 1922. Oni neodišli a nič sa im nestalo.
Takže na obojstranné ospravedlnenie nie je dôvod?
-- Problém je obdobie rokov 1945 až 1948. Maďari boli zbavení všetkých občianskych práv a boli považovaní za zločincov len preto, že sú Maďari. Toto treba vyriešiť, to je problém. Ale nie ospravedlniť sa, ale krivdy treba odstrániť a napraviť.
Akým spôsobom?
-- Tým, ktorým krivdili, treba reštituovať. Ak nie tými istými majetkami, tak finančne reštituovať. Ak sa dajú reštituovať tí, ktorí podľahli arizácii, prečo nie tí, ktorí boli postihnutí reslovakizáciou.
Súčasťou dohôd po druhej svetovej vojne sú aj dohody, ktoré súvisia s nemennosťou hraníc.
-- Hranice nehrajú žiadnu úlohu. Problém však je, ako žijú ľudia na danom územní. Keď sú hranice dané z toho dôvodu, aby sa ľuďom ublížilo, to je iný problém.
Máte pocit, že hranice vznikli preto, aby sa Maďarom ublížilo?
-- Áno. Ale momentálne je situácia iná. Vychádzame z reality, z existencie niečoho, čo je dané.
V súvislosti s novým vedením bolo veľakrát skloňované slovo autonómia. Nikdy však nebolo vysvetlené, čo si pod tým predstavujete...
-- Autonómia a samospráva sú synonymá. SMK momentálne nehovorí o autonómii -- prvým a hlavným bodom našej činnosti sú sociálne problémy regiónov, kde žijú naši voliči.
Hovorí sa o školskej, kultúrnej, politickej, územnej autonómii, ktoré z nich podľa vás prichádzajú do úvahy?
-- Nepoznám pojem školskej ani politickej autonómie. Existujú tri druhy: personálna, užšie kultúrna a územná.
Ktorá z nich je pre vás métou, ktorú chcete na Slovensku dosiahnuť?
-- Momentálne ani jedna.
Čoskoro budeme súčasťou Schengenu, hranice budú len symbolické. Mali by aj potom úvahy o územnej autonómii význam?
-- Hranice nie sú pri autonómii dôležité. S nimi to nijako nesúvisí. Métou nie je autonómia. Métou sú pre nás dobré výsledky v budúcich voľbách.
Zástancovia autonómie hovoria aj o potrebe vlastného parlamentu...
-- O tom som ešte nepočul. Na to treba mať vyčlenené územie, akým je južné Tirolsko.
Cítili ste niekedy tlaky zo zahraničia, aby ste presadzovali otázky autonómie?
-- Nikdy.
Ako hodnotíte Slovensko na vašich návštevách Maďarska?
-- Nikto sa ma na to nikdy nepýtal.
Kto je váš obľúbený slovenský spisovateľ, filozof, štátnik?
-- Spisovateľ Dominik Tatarka. V poslednom čase považujem za jedného z najlepších ľudí na Slovensku filozofa Miroslava Kusého, aj keď ho mnohí dnes označujú za politológa. A najlepším slovenským štátnikom je Milan Hodža, lebo videl najkomplexnejšie problematiku v strednej Európe.
SLÁVKA HABRMANOVÁ, MAREK TETTINGER, SNÍMKA SAMUEL VANKO

menuLevel = 1, menuRoute = slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = slovensko, homepage = false
24. november 2024 12:52