StoryEditor

Tunel v Devín Banke: bývalé vedenie skončilo za mrežami

07.02.2006, 23:00
Bývalý topmanažment Devín banky je od včera vo vyšetrovacej väzbe. Exriaditelia banky Ľubomír Kanis a Pavel Rusnák mali podľa polície spolu s ďalšími štyrmi osobami vytunelovať z banky asi miliardu korún.

Bývalý topmanažment Devín banky je od včera vo vyšetrovacej väzbe. Exriaditelia banky Ľubomír Kanis a Pavel Rusnák mali podľa polície spolu s ďalšími štyrmi osobami vytunelovať z banky asi miliardu korún. Medzi obvinenými je aj bývalá šéfka úverového oddelenia Devín banky Dáša L., ktorú už polícia stíha za machinácie so zmenkami. "Peniaze prostredníctvom zmenkových obchodov spreneverili predstavitelia Devín banky pred konkurzom v rokoch 1998 až 2001," povedala Jana Pôbišová z rezortu vnútra. Väčšina peňazí mala skončiť v spoločnosti APIS. Tá bola s bankou prepojená personálne aj majetkovo. Vyšetrovateľ preto stíha aj predstaviteľov tejto spoločnosti - Viliama Ž. a Janu Kanisovú. Všetkých šiestich obvinených zastupuje advokát Milan Ružbársky. "Nemám od klientov splnomocnenie vyjadrovať sa pre médiá."

Mechanizmus zločinu
Podľa Pôbišovej bola firma APIS jedným z akcionárov banky. Tá mu preto mohla poskytnúť úver len do určitej výšky. "Vedenie Devín banky s cieľom poskytnúť spoločnosti APIS ďalšie finančné prostriedky nad rámec platných predpisov, peniaze prostredníctvom vytypovaných súkromných spoločností skryto prefinancovalo." Sprostredkovateľskú úlohu pritom podľa zistení HN plnila aj istá zahraničná spoločnosť s prepojením na bankové trhy. "Firmy, cez ktoré tiekli peniaze, ručili tejto spoločnosti zmenkami, ktoré neskôr Devín banka odkúpila. Vzápätí došlo ku vzájomnému započítavaniu pohľadávok medzi bankou a zahraničnou spoločnosťou. Banka tak vlastnila ťažko vymožiteľné zmenky a spoločnosť APIS získala peniaze," hovorí dôveryhodný policajný zdroj.

Všetci sú v konkurze
Devín banka aj spoločnosť APIS sú dnes v konkurze. Správca konkurznej podstaty banky si voči firme uplatnil pohľadávku vyše 164 miliónov Sk. Banka totiž firme poskytla aj úver. "Na súde, v exekúcii či konkurze sme si riadne uplatnili všetky pohľadávky," zdôraznil správca konkurzu Radoslav Hajdúch. Devín banka pritom nie je jediným veriteľom APISU. Či sa pri speňažovaní majetku tejto firmy podarí získať dostatok prostriedkov na ich vyplatenie, sa nám zistiť nepodarilo. "K priebehu konkurzu sa nebudem vyjadrovať," povedal správca Ján Mravec.

Ďalšie kauzy
Špeciálny súd koncom septembra 2005 začal pojednávanie v kauze tunelovania Devín banky v konkurze a vrážd troch tzv. bielych koní. V kauze vystupuje 14 obžalovaných vrátane bývalého správcu konkurznej podstaty Pavla G. a osobitného správcu Mareka H. Skupina mala štátu spôsobiť škodu za 57 miliónov korún - údajnou fiktívnou zmluvou o chemickej konzervácii dokumentov banky a započítaním vzájomných pohľadávok banky a firmy Sukmont. Obžalovaní pred súdom svoju vinu popreli. Časť gangu podľa obžaloby v roku 2002 odstránila troch nepohodlných svedkov. Išlo o konateľov spoločností, na ktorých účty boli peniaze z tunelovania prevedené. Ešte v októbri 2002 polícia obvinila v súvislosti s Devín bankou z pokusu o podvod aj Japonca Masaru O. Týkal sa vstupu zahraničného investora do banky a falšovania dokladov o existencii peňazí, z ktorých sa malo zvýšiť základné imanie banky.

Neúspešný pokus o záchranu
Devín banka bola dlhodobo finančnou inštitúciou so zlou povesťou. Už v roku 2000 nedokázala naplniť povinné minimálne rezervy. NBS vo svojich správach konštatovala nielen chyby v účtovníctve, ale aj podozrivé operácie, výhodné úvery pre spriaznené firmy či nadštandardné úročenie vkladov. Situáciou v banke sa preto v tomto období zaoberala aj vláda. Tá sa napokon rozhodla banku ozdraviť prostredníctvom ruských deblokácií. Podľa vtedajšej ministerky financií Brigity Schmögnerovej Devín banka bola stredne veľkou bankou a jej prípadný pád by sa odrazil na výraznom raste záväzkov Fondu na ochranu vkladov a následne aj na zdražení úverov v národnom hospodárstve. "Preto vláda spolu s NBS hľadala spôsob, ako tomu predísť. Žiaľ, deblokácie ani ďalšie opatrenia na zamedzenie nežiaduceho vývoja v banke, na ktorých sa okrem bankového dohľadu podieľalo aj MF SR, nestačili," vysvetlila pre HN Schmögnerová.

Osud jednej banky...
1992
- Devín banku založili tri odborové zväzy spolu so Slovenským zväzom výrobných družstiev a Slovenskou poisťovňou.
1995 - Na čelo banky sa dostal Karol Martinka. Mal blízko k HZDS. Banka začala v tom čase deblokovať ruský dlh.
1995 - Banka uzavrela s Ministerstvom financií SR zmluvu na sprostredkovanie dovozu vojenskej techniky.
1996 - Druhá zmluva s MF - banke zaručovala 20 percent z deblokovanej sumy. Na jej základe banka dnes žiada od rezortu zhruba 5 miliárd Sk - aj s úrokmi.
1997 - Martinku vystriedal Ľubomír Kanis. Mal blízko k SDĽ (údajne sa zaslúžil o to, že sa predsedom SDĽ stal Jozef Migaš). Počas jeho vedenia bola banka poverená deblokáciami pre Slovenské elektrárne, na čele ktorých stál Štefan Košovan (tiež blízky SDĽ).
1999 - Banka podala žalobu na MF kvôli tomu, že nedostala za deblokácie provízie. Podľa MF banka na to nemala nárok.
2000 - Vláda schválila návrh mandátnej zmluvy, podľa ktorej Devín banka do konca roka 2000 deblokuje pohľadávky SR voči Rusku v hodnote 60 miliónov dolárov.
2001- Banka skrachovala.
2005 - Okresný súd Bratislava 1 rozhodol, že MF by Devín banke malo vyplatiť 1,6 miliardy korún za deblokáciu ruského dlhu podľa mandátnej zmluvy s rezortom, miliarda sú úroky z omeškania. Ministerstvo sa odvolalo.
Zdroj: hn

Aktéri kauzy Devín banka
Ľubomír Kanis:
- študoval s bývalým predsedom SDĽ Jozefom Migašom a bol aj radovým členom SDĽ
- bol generálnym riaditeľom Devín banky
- bol aj predsedom predstavenstva spoločnosti AVIS, v ktorej dozornej rade figuroval v rokoch 1992 - 1993 aj samotný Migaš
Pavel Rusnák:
- Vystriedal na poste generálneho riaditeľa Devín banky Kanisa
- Rovnako ako on pôsobil aj v spoločnosti APIS
- Nebol v SDĽ
- bol susedom Jozefa Migaša v obci Mošovce

01 - Modified: 2003-02-12 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Zákony k reforme verejnej správy
menuLevel = 1, menuRoute = slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = slovensko, homepage = false
02. február 2023 16:29