Smer ponúka alternatívu k daňovej reforme. Chce znížiť spotrebné dane a DPH. Rozpočet tak príde o miliardy. Tie chcete získať znovuzavedením dane z dividend a podielov na zisku. Analytici však varujú, že firmy to účtovne vyriešia tak, aby dividendy nezostali na Slovensku...
- Ak by som pristúpil na túto tézu, potom by som musel povedať, že štát nemá žiadne právomoci a nástroje, aby kontroloval a usmerňoval ekonomické a daňové procesy v podnikateľskej sfére. Politika zdaňovania dividend, zrážkových daní a podielov na ziskoch je pre Európu typická. Má ju veľa európskych štátov. Naším cieľom je, aby sa disponibilný zisk z firiem nepoužíval na osobnú spotrebu alebo neplynul do materských firiem, ale aby sa znova investoval na Slovensku. Vytvoria sa tak nové pracovné miesta, dôjde k oživeniu domáceho trhu, pretože zisk sa použije na nákup nových technológií, na rozvoj výroby. Dôjde k zníženiu nezamestnanosti.
Ale prídete o miliardy v rozpočte, budete si musieť viac požičiavať na trhu, zvýšia sa úroky a vyvolá to opačný efekt, ako ste spomenuli. S tým nerátate?
- Daň z dividend je iba jedným z rozhodujúcich zdrojov.
Tiež chcete zvýšiť dane bankám. Nebojíte sa, že to prenesú do poplatkov a úrokových sadzieb z úverov?
- Čisté úrokové výnosy bánk stále stúpajú, hoci úroková sadzba NBS klesla na tri percentá. Banky sa nesprávajú veľmi trhovo vzhľadom na súčasné podmienky, ktoré sú na Slovensku.
Dobre, ale myslíte si, že keď im zvýšite daň, tak znížia úroky?
- Ich vyššie zisky odoberajú disponibilné zdroje ľuďom a zostáva im menej na nákup tovarov a služieb. Zdroje z vyšších daní sa dostanú do štátneho rozpočtu, odkiaľ môže vláda pokrývať ďalšie potreby napríklad v školstve, zdravotníctve a kultúre. V súčasnosti majú banky nižšiu daň ako pred rokom 2004 a ich čistý úrokový výnos stúpa. Treba to riešiť samostatnými spôsobmi zdaňovania týchto bánk podnikov s dominantným postavením.
Po prípadnom vstupe do vlády plánujete zaviesť 15-percentnú sadzbu dane z príjmu pre ľudí zarábajúcich menej ako 110-tisíc ročne. Na čo je to dobré, veď nezdaniteľné minimum, teda suma, ktorá sa vôbec nezdaňuje, je vyše 90-tisíc korún?
- Je to naznačenie určitého trendu. Má to význam pre tých ľudí, ktorí zarábajú menej. Má to význam pre regióny, pretože mzda je v nich nižšia, ako napríklad v Bratislave.
Administratívne náklady budú vyššie, ako efekt, ktorý ľuďom prinesie zníženie dane.
- Nemyslím si, že by došlo k väčšej administratívnej náročnosti, lebo nejde o zložitý ekonomický výpočet.
Navrhujete znížiť spotrebné dane z benzínu a nafty. Urobila to aj predchádzajúca poľská vláda premiéra Mareka Belku, ale ceny sa neznížili.
- Každý štát má na to svoje vlastné nástroje. Ak slovenská vláda prijala zákonné normy, ktoré hovoria o tom, že Protimonopolný úrad môže kontrolovať dominantné postavenie Slovnaftu, tak vzniká otázka, či ideme problematiku vysokých ziskov podnikov s dominantným postavením riešiť len určitými administratívnymi krokmi. Alebo urobíme koncepčnejšie riešenia, napríklad, zníženie spotrebnej dane.
Nemyslíte si, že najviac budú z nižších spotrebných daní profitovať bohatí, pretože najviac jazdia na autách a vykurujú veľké vily?
- Ale daňové bremeno je oveľa väčšie na ľuďoch, ktorí majú nižšie príjmy. Spotrebné dane sa presúvajú do všetkých tovarov a služieb. To nie je len otázka natankovania.
Skúsenosti zo zahraničia hovoria, že tie ceny veľmi neklesli a štát príde o peniaze, ktoré by mohol napríklad dať na podporu sociálne slabých a odkázaných...
- Preto treba pri dominantných podnikoch zaviesť vyššiu daň z príjmov, ak tie ceny naozaj neklesnú.
Ak by sa Smer-SD dostal do vlády, nebol by v nej sám. Z čoho by ste vedeli zľaviť a v čom neustúpite?
- Chceme zastaviť nezmyselné privatizovanie ziskových strategických podnikov. To je naša priorita. Ďalej sme proti zavádzaniu školného a zvyšovaniu spoluúčasti pacientov v zdravotníctve.
Na ostatných sporných veciach - dane a euro v roku 2009 sa teda viete dohodnúť?
- Je to otázka diskusie s prípadnými koaličnými partnermi. V daniach by sme však chceli zaviesť dve sadzby DPH.