Kvalita života stagnuje
Až 64,3 percenta oslovených tvrdí, že od mája, keď SR vstúpila do únie, zostala kvalita ich života rovnaká, ďalším 25,2 percenta sa dokonca zhoršila. "Nikdy sme netvrdili, že členstvo v únii bude liekom na všetky problémy," reaguje hovorca vicepremiéra pre európsku integráciu Pála Csákyho Martin Urmanič. Podľa Oskara Krejčího z Ústavu politických vied SAV respondenti nespájajú zhoršenie kvality ich života so samotným vstupom do EÚ, ale "vinia" za to skôr vývoj na domácej scéne. Vychádza pritom z ďalšieho údaja tohto prieskumu: "Výsledky vlády považuje za neuspokojivé až 72,7 percenta ľudí."

Pociťujeme prvé pozitíva
Podľa Urmaniča však práve naše členstvo v EÚ vytvára predpoklady na zlepšenie kvality života. Pripomína, že Slovensko tento rok získalo "čistý zisk" z európskych fondov 11 miliárd Sk. Na budúci rok by to malo byť ešte viac. "Toto všetko sú nástroje, ktorými by sa tá kvalita života mala a mohla zlepšiť," povedal Csákyho hovorca pre HN. Podľa politológa Krejčího Slováci už začínajú pociťovať prvé pozitíva nášho vstupu do EÚ. "Väčšina ľudí si chváli možnosť zamestnania v zahraničí, cestovania či študovania v Európe. " Situácia sa, naopak, po máji zhoršila v stúpajúcich cenách potravín a služieb.

Aké máme informácie?
Prieskum odhalil aj nedostatky v informovanosti občanov o EÚ: viac ako 60 percent Slovákov nemá podľa vlastných slov dostatočné informácie. "Výčitka podľa všetkého smeruje na domácich politikov," upozorňuje Krejčí. Urmanič však oponuje: "My máme k dispozícii iné údaje." Tvrdí, že podľa nezávislých európskych štatistík je Slovensko v prvej trojici krajín, ktorých občania sú najlepšie informovaní o EÚ.
Vláda tento rok vyčlenila na informačnú kampaň o EÚ 70 miliónov Sk. "Informácie má ten, kto ich chce mať. Je len na občanovi, či to využije," uviedol Urmanič. Na otázku, či vládni politici urobili všetko pre to, aby občan mal čo najviac poznatkov o únii, povedal: "Vláda urobila maximum pre čo najširšiu informovanosť."

ANKETA

Čo robí vaša strana pre informovanosť ľudí o EÚ?
Pavol Kubovič (SDKÚ): "Každý sa snaží prispieť maximálne ako môže. V politikoch problém nevidím. Je známe, že vstup do EÚ bol vždy agendou SDKÚ. Našou snahou vždy bolo a bude informovať o tejto oblasti."
Jozef Heriban (ANO): "Dostupných informácií o EÚ je dosť. Kto má záujem, má ich k dispozícii. Vláda a politici robia, koľko vládzu, aj keď vždy tá informovanosť môže byť aj lepšia. Naša strana dennodenne napríklad pomáha ľuďom pripravovať rôzne projekty."
Pavol Paška (Smer): "Z hľadiska politiky úplne prirodzene dominujú vnútorné témy a problémy, takže možno aj preto majú občania pocit, že o EÚ vedia trošku málo. Smer bol aktívny v kampani pred voľbami do europarlamentu, aktívni sú aj naši traja europoslanci."
Diana Štrofová-Dubovská (ĽS-HZDS): "Ten, kto chce o únii niečo vedieť, tie informácie si nájde. Je ich všade dosť. Tí, ktorí sa sťažujú, že nie sú informovaní, ani nemajú záujem o EÚ viac vedieť. Ja osobne sa často stretávam so študentmi, ale aj s dôchodcami, s ktorými sa rozprávame aj o otázkach EÚ."

O čom ešte hovorí prieskum?

- rozhodnutie o prijatí európskej ústavnej zmluvy by podľa 42,1 percenta slovenských občanov malo padnúť v referende. Schválenie euroústavy v parlamente uprednostňuje 33,4 percenta občanov. Podiel voličov, ktorým je jedno, kto sa o prijatie euroústavy pričiní, tvorí 20,2 percenta.
- najznámejšou slovenskou poslankyňou EP je pre verejnosť Monika Beňová zo Smeru. Jej meno v prieskume uviedlo 45 percent opýtaných. Nasleduje poslanec ĽS-HZDS Sergej Kozlík, ktorého pozná 22,7 percenta občanov a poslanec, nominant SDKÚ Peter Šťastný, ktorého uviedlo 16,9 percenta občanov. EK Jána Figeľa považuje za člena EP 16,3 percenta respondentov. V poradí známych europoslancov ďalej nasledujú Edit Bauer (12,5 percenta), Anna Záborská (8,7), Irena Belohorská (7,1), Peter Baco (3,8), Árpád Duka-Zólyomi (3,4) a Vladimír Maňka (1,6). Žiadne meno nevedelo uviesť 30,7 percenta opýtaných.

Slovensko je už pol roka členom EÚ. Ako sa, podľa Vášho názoru, za toto obdobie zmenili nasledujúce okolnosti? (%)
	nič sa nezmenilo	zmenilo sa k lepšiemu	zmenilo sa k horšiemu	nevie
možnosti Slovákov pracovať v členských krajinách EÚ	29,2	60,1	4,2	6,5
ceny potravín a služieb	14,5	6,5	77,8	1,2
možnosti štúdia v členských krajinách EÚ	18,7	62,8	2,9	15,6
prechod hraníc v rámci členských krajín EÚ	13,1	78,8	2,1	6,0
záujem turistov zo zahraničia o Slovensko	48,8	26,1	14,4	10,7
rešpekt voči slovenským občanom v zahraničí	56,3	17,3	9,1	17,3
možnosť výhodných nákupov pre obyvateľov SR v zahraničí	35,0	47,7	8,0	9,3
Zdroj: Ústav politických vied SAV