Seriál s názvom "preukazovanie pôvodu majetku" sa už o pár dní rozrastie o ďalší diel. Na parlamentnej pôde sa opäť odohrá pokus presadiť spomínaný inštitút do nášho právneho poriadku. Z neúspešných autorov doterajších návrhov (minister spravodlivosti z KDH Daniel Lipšic a strana Smer) si ďalšiu čiarku pri presadzovaní svojej agendy tentoraz pripísala opozičná Ficova strana -- no s neskrývanou podporou koaličného KDH.
Toto koalično-opozičné spojenectvo by mohlo byť predzvesťou, že nasledujúci pokus už konečne nájde širokú poslaneckú podporu. Zdanie však zatiaľ klame: ANO upozorňuje na možnosti zneužívania tohto inštitútu, ĽS-HZDS zase trvá na tom, aby tzv. dôkazné bremeno pred súdom znášal štát, a nie občan, ktorého majetok dá niekto "preveriť" (s čím, naopak, zásadne nesúhlasí Smer ani Lipšic). SDKÚ zatiaľ mlčí... Šance zákona o preukazovaní pôvodu majetku sú tak v tejto chvíli značne hmlisté a limitované politickými vyhláseniami. Aj preto sa zdá, že chronickí presadzovatelia tejto právnej normy spravili -- napriek poučeniu z predchádzajúcich pokusov a politických pomerov na Slovensku -- taktickú chybu. Spomínaný zákon je v programovom vyhlásení tejto vlády aj medzi prioritami opozičného Smeru. Prečo teda politická scéna nepripravila taký návrh, pod ktorým by boli podpísaní zástupcovia čo najširšieho spektra? Takýto spoločný postup by bol prejavom úprimného záujmu presadiť spomínaný prvok do nášho práva a najlepším predpokladom jeho priechodnosti v pléne. Návrh jednej strany je pri dnešnej tvrdohlavosti politických súperov predurčený skôr na neúspech.
Neúspech mu však môže priniesť aj jeho samotná podstata. Obavy, že táto novinka by sa dala ľahko zneužívať, sú medzi niektorými politikmi i právnikmi silne prítomné. Možno i oprávnene. Veď stačí, ak niekto niekoho účelovo udá -- už len fakt, že začnú preverovať jeho majetok, mu automaticky vytvorí v jeho okolí imidž podvodníka a zlodeja. A tejto nálepky sa v slovenských podmienkach, i keď sa podozrenia nakoniec vyvrátia a potvrdí sa účelovosť udania, zbavuje veľmi ťažko. Preto je nevyhnutné, aby legislatívnym procesom prešiel model, ktorý by takéto konanie znemožnil. Podávanie podnetov závistlivých ľudí na preverenie cudzieho majetku by sa totiž ľahko mohlo stať národným športom.
Prax však ukázala, že efektívny nástroj na skúmanie podozrivých majetkov, ktoré si ich vlastníci nemali šancu zo svojich reálnych príjmov čestne nahonobiť, nám chýba. Je však otázne, či ním má byť práve tento zákon a či radšej nejsť cez zefektívnenie už existujúcich inštitútov. Marcová parlamentná schôdza dá odpoveď, ktorou cestou sa poslanci vyberú.