Pôžičky pre študentov by totiž mohli byť použité aj na pokrytie životných nákladov spojených so štúdiom. Spoplatnenie vysokoškolského štúdia sa tak nedotkne súčasných vysokoškolákov. Platiť by mali až študenti, ktorí prídu do škôl po tom, ako reforma vstúpi do platnosti. Hovorkyňa ministerstva školstva Monika Murová však v tejto súvislosti upozornila, že okrem školného sa budú postupne zavádzať aj výhody, ako sú pôžičky či sociálne štipendiá.
Problémové pôžičky
"Ministerstvo školstva bude presadzovať, aby Študentský pôžičkový fond zostal zachovaný a vysokoškoláci mohli z pôžičiek financovať nevyhnutné náklady súvisiace so štúdiom," reagovala hovorkyňa rezortu Monika Murová. Štátny tajomník rezortu práce Miroslav Beblavý sa tejto myšlienke v princípe nebráni. "Dôležité je, aby sa kvôli vysokej pôžičke študenti nedostali do neprimeraného dlhu." Požičiavať by si však podľa jeho slov mali študenti iba z jedného zdroja. Za ideálnu výšku pôžičky určenej na úhradu časti nákladov spojených s vysokoškolským štúdiom považuje 20-tisíc Sk.
Relatívna spokojnosť
Predseda Slovenskej rektorskej konferencie Juraj Sinay považuje za otvorenú otázku rovnoprávneho financovania súkromných a verejných vysokých škôl zo štátneho rozpočtu, ktorú pôvodne predložil minister financií Ivan Mikloš. "Budeme robiť všetko pre to, aby sa táto vec do zákona nedostala." Samotnú filozofiu vysokoškolskej reformy sú však rektori podľa Sinaya pripravení podporiť. Odmietavý postoj v tejto veci má podľa Murovej aj rezort školstva, pretože pôjde o zvýhodnenie súkromných škôl. S touto myšlienkou nesúhlasí podľa povereného predsedu Gabriela Benča ani Študentská rada vysokých škôl. Pripomenul, že uznesenie reprezentantov študentov o štrajkovej pohotovosti nebolo zrušené a pri nesplnení požiadaviek nevylučuje využitie hraničných možností. Väčšina však podľa Benču presadzuje cestu vyjednávania.
Politická priechodnosť
Slobodné fórum, ktoré posledný pokus o vysokoškolskú reformu odmietlo, tentoraz oceňuje snahu ministra uchádzať sa ich podporu. "Mám pocit, že mu tentoraz záleží, aby získal aj naše hlasy," zdôraznila poslankyňa Ľubica Navrátilová. SF bude žiadať medzinárodnú akreditáciu vysokých škôl, ktorá by garantovala kvalitu našich škôl. Už dnes je jasné, že opozícia bude hlasovať proti zákonu. "Ak prejdú naše pozmeňovacie návrhy, minister zákon stiahne, ak neprejdú, zákon nepodporíme," naznačil stratégiu poslanec Smeru Dušan Čaplovič. Koaliční poslanci tvrdia, že ich strany sú pripravené zákon v parlamente podporiť.
Niektoré ustanovenia posledného návrhu zákona o študentských pôžičkách
- školné v rozpätí od nula do 30 precent z priemerných nákladov na študenta (od 0 do 21 900 Sk)
- horná hranica sa však môže vzhľadom na nárast ročných nákladov na študenta zvýšiť zhruba na 24-tisíc Sk
- o definitívnej výške školného rozhodne vysoká škola
- ak bude vysokoškolák študovať dlhšie ako je štandardná dĺžka štúdia, môže platiť až 50 percent z ročných nákladov na štúdium
- o použití školného rozhodne akademický senát, pričom študenti majú právo veta
- časť peňazí zo školného pôjde na sociálne štipendiá
- sociálne štipendium sa zvýši na 1,2 násobku životného minima
- sociálne štipendium bude dostávať 30 percent vysokoškolákov zo sociálne slabších rodín