Naopak, jasno vo veci už má bratislavský župan Ľubo Roman. Samosprávny kraj pod jeho vedením už rozhodol o prenájme všetky svojich zdravotníckych zariadení. Aká je teda aktuálna situácia v ďalších regiónoch?
Penta neuspela
Komisia VÚC v Trenčíne ukončila v tejto súvislosti tender v polovici januára - teraz sa čaká na rozhodnutie regionálneho parlamentu, ktoré by malo padnúť koncom februára. "Najzávažnejšou podmienkou, ktorú sme si stanovili, je, či sú záujemcovia ochotní prevziať na seba záväzky zdravotníckych zariadení. Na toto pristúpili len dva zo siedmich prihlásených subjektov," informoval HN Jozef Božik, radca zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja. Ďalšie rokovania tak budú pokračovať iba so spoločnosťami M.V. medicínske centrum Humenné a Kúpele Štrbské Pleso Vysoké Tatry. O prenájom nemocníc sa pôvodne uchádzali aj mestá Myjava a Považská Bystrica, tie však nechceli prevziať ich záväzky. Výberovým konaním neprešla ani spoločnosť Vitesa, za ktorou je finančná skupina Penta. Koncom februára by malo padnúť rozhodnutie ohľadne zdravotníckych zariadení aj v Košickom samosprávnom kraji, ktorý zatiaľ tento bod stiahol zo svojho rokovania. O ďalšom postupe nerozhodol stále regionálny parlament v Trnave.
Prepúšťanie ako možnosť
Naopak, Prešovský samosprávny kraj (PSK) sa rozhodol, že nemocnice si naďalej ponechá vo svojej pôsobnosti a vyhlásený tender predčasne ukončil. Dôvod? Obmedzenie exekúcií v zdravotníctve sa predĺžilo. Ani toto riešenie však nie je definitívne. "Žiaden z uchádzačov nesplnil naše očakávania, ale uvedomujeme si, že situáciu treba riešiť," povedala nám hovorkyňa PSK Veronika Fitzeková. V polovici februára by si tak poslanci regionálneho parlamentu mali vybrať z troch možností: zatiaľ sa nič nebude meniť, vznikne správcovská spoločnosť, ktorá bude riadiť všetky nemocnice z jedného miesta alebo PSK vstúpi do verejno-súkromného partnerstva. Vytvorením správcovskej spoločnosti na úrovni kraja by sa mohla každá zo štyroch nemocníc špecializovať a aj pri vyjednávaniach so zdravotnými poisťovňami by mohla zrejme dosiahnuť viac. Na druhej strane by bolo potrebné prepustiť asi 300 zamestnancov nemocníc, prevažne prevádzkovo-technického charakteru. Variant verejno-súkromného partnerstva zase predpokladá, že sa nájde investor ochotný vložiť do projektu minimálne 200 miliónov korún, s tým, že väčšinový podiel by si ponechal kraj. "Za optimálny považujeme model správcovskej spoločnosti, ktorú by sme zriadili sami. Na to by sme však potrebovali, aby štát oddlžil aj tzv. nemocnice II. typu," poznamenala Fitzeková.
Ďalšie rozhodnutia
Vo februári sa pravdepodobne rozhodne aj v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Ten bude znovu rozhodovať o tom, komu sa nemocnice prenajmú. Žilinský a Nitriansky samosprávny kraj si chcú nemocnice ponechať vo svojej pôsobnosti, resp. ich transformovať na neziskové organizácie.
"Pokiaľ nebude vytvorený systém, ktorý sprístupní informácie o kvalite jednotlivých zdravotníckych zariadení a ich liečebných štandardoch, mali by existovať obmedzenia tvorby zisku nemocníc a štátna kontrola ich činnosti," domnieva sa analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš.