skonštatoval v rozhovore pre HN riaditeľ kancelárie Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Miroslav Brvnišťan. Na ilustráciu - v súčasnosti NBÚ preveruje na stupne "dôverné, tajné a prísne tajné" viac ako 20-tisíc ľudí a ďalším tisíckam udeľujú previerky (na najnižší stupeň "vyhradené") vedúci príslušných štátnych úradov.

Tajný aj rozpis služieb...
Experti upozorňujú, že v niektorých rezortoch sú tajné aj také veci, ako rozpis služieb, porady vedenia či interný telefónny zoznam... Ak chce mať k nim niekto prístup, musí byť bezpečnostne preverený. Zoznam vecí, ktoré majú ostať utajené, si určujú rezorty. Národný bezpečnostný úrad ako garant ochrany utajovaných skutočností ich rozsah ovplyvniť nemôže. "Tieto zoznamy sú neprimerane široké," upozorňuje aj nezávislý právnik Milan Galanda, podľa ktorého sa tak celý režim ochrany zbytočne predražuje. Filozofiu odtajňovania podporuje aj šéf Výboru Národnej rady SR na kontrolu činnosti NBÚ Robert Kaliňák, ktorý priznáva, že v odborných i politických kruhoch sa na túto tému už diskutuje. Podľa informácií HN Národný bezpečnostný úrad pripravuje na budúci rok koncepciu rozvoja ochrany utajovaných skutočností. Na jej základe by sa v budúcnosti malo presne definovať, ktoré veci má štát záujem utajiť a prezradenie ktorých by mohlo znamenať pre SR ohrozenie. "Šéfovia rezortov a úradov by mali jasne povedať, či sa utajuje iba zo zvyku, alebo preto, že si to situácia skutočne vyžaduje," hovorí Galanda.

Armáda už odtajňuje
Niektoré rezorty už svoje zoznamy prehodnocujú. Napríklad Ministerstvo obrany SR pri niektorých veciach znížilo stupeň utajenia a pri ďalších ho úplne zrušilo (napr. pri písomnostiach vyrobených do decembra 1992, evidenčných listoch a osobných spisoch odvedencov, vojakov). "Isté stupne utajenia už vo vyvíjajúcej sa bezpečnostnej situácii neboli potrebné, preto minister rozhodol o ich zmene. Už sa im nepripisuje taká dôležitosť, ako v minulosti," informovalo HN tlačové oddelenie rezortu obrany.
Podľa Kaliňáka občania takto získajú - prostredníctvom infozákona - prístup k omnoho väčšiemu počtu informácií ako dnes. "Ale asi to ešte nejaký čas potrvá," dodáva poslanec. Právnik Galanda, ktorý sa venuje problematike infozákona, tvrdí, že občania dnes málokedy pri svojich žiadostiach narážajú na odpoveď úradov: toto nezverejníme, lebo je to tajné. Podľa neho totiž samotní ľudia, ktorí žiadajú o informácie, vedia odhadnúť, čo podlieha utajeniu a čo nie. "Existuje tu niečo také ako citlivý prístup," tvrdí právnik.

Súd odblokoval informácie
Problémy pri sprístupňovaní informácií, ako dodal, sú však pri inej kategórii: obchodné tajomstvo. Známy je prípad, keď žiadateľ nedostal požadovanú informáciu a neskôr uspel na súde. Išlo o spor mimovládnej organizácie Greenpeace, ktorá si vyžiadala materiály o jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice. Nedostala sa k nim však s odôvodnením, že ide o obchodné tajomstvo. Ústavný súd však skonštatoval, že došlo k porušeniu práva na slobodný prístup k informáciám.