Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek bije na poplach kvôli emigrácii zdravotníkov do zahraničia. Príčinou sú nízke platy, ale aj životné náklady. "Sestry sú po vstupe do EÚ pritlačené doplniť si vzdelanie na vysokej škole. Za externé štúdium na fakultách ošetrovateľstva však platia za semester 5- až 7-tisíc korún. Je to likvidačné," varuje prezidentka komory Magdaléna Hadačová. Na Slovensku je 11 fakúlt ošetrovateľstva vrátane Slovenskej zdravotníckej univerzity. Sestry na nich študujú popri práci v nemocniciach. Interných študentov sa problém netýka. V roku 2004 v súlade s trendom EÚ odbor sestra na stredných školách definitívne zanikol. Môžu ho študovať len žiaci po maturite vo forme vysokoškolského alebo vyššieho odborného štúdia.

Za robotu na žobrotu
Komora vzdelanie sestier podporuje. "Je to v súlade s požiadavkami únie na kvalitnú ošetrovateľskú prácu. Sestry študujú, lebo je to nevyhnutné pre ich kariérny postup," tvrdí Hadačová. Sestry z praxe pracujú - preto sú nútené študovať externe. Ide o zdravotníčky, ktoré maturovali na strednej zdravotníckej škole a o diplomované sestry s vyšším odborným vzdelaním. "Nie je ale normálne, aby platili také peniaze fakultám," dodáva Hadačová. Semester stojí 5 180 korún, tri roky bakalárskeho štúdia tak vyjdú na 31 080 korún. "K tomu si musím platiť cestovné, prefotiť materiály, diplom stojí 500 korún. Na knihy ani nemám peniaze," hovorí jedna zo sestier, študentka Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Veľa stoja podľa nej aj špecializačné kurzy, na ktoré sestry chodia kvôli získaniu odbornosti. Ich cena je aj 7 500 korún. Aj to len v prípade, že ich zamestnávateľ so štúdiom súhlasí a fakulty ich akceptujú (kvôli obmedzenému počtu miest).

Problém pre vládu?
"Sestry majú pravdu. Dávame si do školného reálne náklady, ale pre nich je to príliš veľa. Ide o vážny a koncepčný problém. Mala by to riešiť vláda," tvrdí rektor Slovenskej zdravotníckej univerzity Ján Štencl. Podľa ministerstva zdravotníctva sú však platby za štúdium vecou vysokých škôl. "Veľké výdavky na školu sú len ďalším dôvodom na emigráciu. Sestry chcú, aby im investícia priniesla čo najviac," uzatvára Hadačová. Po skončení fakulty a špecializácie sa síce mesačný príjem sestry často zvýši, v porovnaní so zahraničím je to však stále málo.

Chýba analýza
Slovensku chýba presná analýza emigrácie sestier. "Majú povinnosť nám hlásiť, keď odídu zo slovenských nemocníc. Nerobia to však. Za minulý rok tak oficiálne vieme len o odchode 40 sestier, v skutočnosti ich je oveľa viac," píše v stanovisku komora sestier. Počty sestier v zahraničí HN neposkytlo ani ministerstvo zdravotníctva. Zdôrazňuje, že podobná analýza nechýba iným štátom. "Napríklad z Veľkej Británie ročne emigruje 8-tisíc, ale imigruje tam 14-tisíc sestier," dodáva komora. Podľa komory je však už nedostatok sestier na mnohých oddeleniach u nás citeľný. Sestry pritom odchádzajú do cudziny robiť aj ako aupairky alebo opatrovateľky. "S tým je spojené iné riziko. V únii sa môže ako sestra zamestnať len tá, ktorá za posledných päť rokov robila minimálne tri roky sestru v krajine pôvodu, teda na Slovensku," dodáva Hadačová. Ide podľa nej o diskrimináciu, ktorú presadili staré štáty EÚ voči všetkým novým členom.

Ako zarábajú sestry u nás a v zahraničí:
Slovensko
- v priemere od 12 633 do 15 062 korún (vrátane príplatkov)
Maďarsko
- podľa počtu rokov vzdelávania 11- až 16-tisíc korún
Rakúsko
- podľa praxe od 42- do 121-tisíc korún
Veľká Británia
- vo verejnom sektore od 82- do 268-tisíc korún
Česko
- nástupný plat môže byť už 10-tisíc korún, priemerný je okolo 18-tisíc korún
Poľsko
- takmer 13-tisíc korún

Priemerná hrubá mesačná mzda sestry v nemocniciach v apríli 2006:
	bez príplatkov	s príplatkami
štátne nemocnice	10 165	15 062
nemocnice VÚC	10 355	14 139
neziskové organizácie	9 116	12 633
Zdroj: Slovenský odborový zväz pracovníkov zdravotníctva a sociálnej starostlivosti (SOZZaSS)