Slovenskou politickou scénou opäť hýbu interrupcie, keďže v parlamente je v druhom čítaní návrh poslankyne Anny Záborskej, ktorý túto problematiku rieši. Sú potraty skutočne témou aj slovenských žien?

Z výskumov vieme, že ženy majú primárne iné problémy, a to napríklad nízke mzdy, nízku kvalitu zamestnaní, sociálnu neistotu, strach o zamestnanie alebo nedostupnosť a finančnú náročnosť škôlok. Zároveň je tu neúmerné zaťaženie neplatenou prácou, starostlivosťou o chorých rodičov alebo iných závislých členov rodiny. Samozrejme, že sú aj ženy, ktoré trápi interrupcia, lebo máme napríklad nízku dostupnosť antikoncepcie, keďže si ju musia platiť. Niektoré ženy môžu byť naozaj na tom tak zle. Dostupnosť služieb reprodukčného zdravia je pre ne kľúčová, ale naozaj si myslím, že primárne ženy potrebujú riešiť úplne niečo iné.

Prečo sa podľa vás táto téma pravidelne otvára?

Začalo sa to už po revolúcii, len čo sa uvoľňoval diskurz práv a rovnosti mužov a žien. Už v 90. rokoch boli diskusie o tom, čo by sa malo sprísniť. Potom prišli niektorí veľmi konzervatívni ministri zdravotníctva, ktorí robili ústupky, a v roku 2009 sa schválil zákon, ktorý ako prvý začal uplatňovať čakacie lehoty na potrat a krok za krokom sa kládli ďalšie prekážky.

Ľudia sa s tým zmierili?

Časť populácie bola a je veľmi zasiahnutá katolíckou propagandou v duchu, že interrupcie treba úplne zakázať. Aj také návrhy už boli, ale posledné tri roky sa to významne zintenzívnilo. Nabrali silu, lebo sa otvorili nové konzervatívne médiá, začala sa organizovať mládež, v kostoloch to zaznieva pravidelne a prezentujú sa videá s mŕtvymi plodmi. Tlak a propaganda týmto smerom je už veľmi dlho v spoločnosti a vyúsťuje to do návrhov, ktoré sa síce tvária, že si netrúfajú ísť do úplných extrémov ako v Poľsku, ale postupne robia to isté, ako keby interrupcie zakázali. Na úplný zákaz si politici zatiaľ netrúfajú. Faktom však je, že to, čo sa robí každého pol roka, a slovník, ktorý používajú, je zakrývajúci a nehovorí o pravom zámere, ale maskujú to pomocou ženám. Sú to priehľadné taktiky a je to veľmi nebezpečné.

Tvrdia, že majú za sebou aj odborníkov.

Vnímam to významne ideologicky. Niekedy sú tam aj odborníci, napríklad expertky na antikoncepciu, ktoré dlhé roky hovoria o jej škodlivosti a abortívnych účinkoch. Faktom je, že predstaviteľov odbornej verejnosti, napríklad Slovenskú gynekologicko-pôrodnícku spoločnosť, na koncipovanie takýchto zákonov nikto nikdy neprizval. Samozrejme, potom ich kontaktovali, že chcú diskutovať a aby ich podporili, ale na tvorbu zákonov nikdy neboli pozvaní. Ak ide o takýto zásah do reprodukčných práv a služieb zdravotnej starostlivosti, tak by určite mali byť oslovení relevantní ľudia.

Zhruba pred dvomi týždňami ste sa zúčastnili na odbornom pracovnom stretnutí výboru pre zdravotníctvo, predkladatelia zákona však neprišli. Čo by ste povedali Anne Záborskej, ak by tam bola?

Niekedy mám dojem, že diskusia je úplne zbytočná. Pamätám si, keď sa v roku 2012 či 2014 začala masívna antirodová kampaň. Prebiehali diskusie a okrúhle stoly na ministerstve práce. Snažili sme sa vysvetliť, o čo ide, že to nie je ideológia. Prikyvovali a došlo k domnelému pochopeniu, ale na ďalší deň sa zase postavili pred médiá a išli si svoje. Vytvorili sa vtedy dva tábory. Ten druhý tábor nie je až taký veľký, je však veľmi hlučný a organizovaný. Postupujú strategicky, krok za krokom. Snahy o zhoršenie prístupu k reprodukčným právam žien sú toho dôkazom....