Už o niekoľko rokov by sa Slovensko malo stať bezpečnejšou krajinou. Naša armáda by mala byť štíhlejšia a operatívnejšia. Počíta s tým nový plán rozvoja rezortu obrany do roku 2015. "Vybudujeme jednotky, ktoré budú mať komplexnú bojovú podporu a zabezpečenie a nebudú závislé od armád iných krajín," zdôraznil hovorca ozbrojených síl Milan Vanga. Nový model armády mapuje aktuálny stav v bezpečnostnom prostredí vo svete a vychádza z aktuálnej stratégie NATO.
Pôvodný model 2010, ktorým sa ozbrojené sily mali riadiť doteraz, sa podľa ministra obrany Martina Fedora (SDKÚ-DS) pre nedostatok peňazí nenapĺňal potrebným tempom. "V niektorých oblastiach navyše neodrážal realitu." Ani nový model však podľa niektorých odborníkov nevydrží dlhšie ako do volieb.
Len predvolebný ťah?
"Plán rozvoja ozbrojených síl bude treba prehodnotiť a vypracovať systém, ktorý bude zodpovedať aktuálnej situácii," avizuje šéf parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Robert Kaliňák (Smer-SD). Model 2015 podľa neho vôbec nezohľadňuje skutočné riziká, ktoré nám v tejto chvíli hrozia. Aj exminister obrany Ivan Šimko tvrdí, že nový model nie je záväzný, pretože ho nestihne schváliť parlament. "Je to skôr predvolebný ťah, ktorý má svedčiť o aktivite ministerstva." Podľa Šimka nová koncepcia len odďaľuje reformu, ktorá mala byť ukončená už v roku 2010, o päť rokov. "Nedodržiavame základné zásady, ktoré sme si predsavzali. Chceli sme mať kompaktné malé a dobre vycvičené ozbrojené sily. Tie naše sú zatiaľ len malé a časom možno budú dobre vycvičené, ale vôbec nie sú kompaktné," upozorňuje Kaliňák. Tvrdí, že naša armáda nie je pripravená na boj proti terorizmu a len veľmi obmedzene na katastrofy a živelné pohromy.
Peniaze na boj
Fedor však oponuje. "Základným cieľom obrannej politiky je zaistiť bezpečnosť občanov a ochranu štátu, zapojiť sa do systému kolektívnej obrany a pomáhať od povodní a priemyselných havárii až po prípadný teroristický útok." Ako dodal, armáda bude pôsobiť v operáciách rôznej intenzity -- od humanitárnej pomoci až po vedenie bojovej činnosti. Absolútnou prioritou bude budovanie špeciálnych síl, ktoré budú nasadzované do akcií NATO a EÚ. Ich súčasťou by malo byť do 200 slovenských vojakov, ktorí budú schopní zasiahnuť do niekoľkých dní v krízovej oblasti kdekoľvek na svete. "To je problém financovania. Ak pôjdeme do vojny, musíme počítať s veľmi vysokými nákladmi," upozorňuje bývalý štátny tajomník rezortu obrany Jozef Pivarči.
Skromní vojaci
Rezort chce, naopak, náklady znižovať. Nielenže v budúcnosti počíta s nižším počtom vojakov a zbraní, ale vzdal sa aj rozpočtu vo výške dvoch percent z HDP (celkovej produkcie ekonomiky), o ktorých hovorí pôvodný model. "Prax ukázala, že sa nám túto úroveň nepodarilo dosiahnuť," pripustil Fedor. Rezort tak v najbližších troch rokoch ráta už len s balíkom vo výške 1,85 percenta z HDP, s akým hospodári aj tento rok (takmer 28 miliárd Sk). "Aliancia nás za to bude kritizovať," varuje Kaliňák. Aj Pivarči dodáva, že keď nás prijímali do NATO, vláda a parlament prisľúbili, že do roku 2006 dosiahne podiel rozpočtu rezortu obrany na HDP celé dve percentá. "Je to neplnenie uznesenia vlády, bezpečnostnej rady štátu aj parlamentu."

S čím bude armáda bojovať v roku 2015:
stredný tank 66
obrnené bojové vozidlo 332
delostrelecké prostriedky 76
raketomety 26
mínomety 33
stíhacie nadzvukové lietadlá 15
cvičné lietadlá 10
dopravné lietadlá 11
viacúčelové vrtuľníky 15
ostatné vrtuľníky 4
protilietadlový raketový komplet 5
Zdroj: MO SR