Záchranky suplujúce prepravnú službu alebo lekársku pohotovosť. Prípady, keď záchranka doviezla do nemocnice pacienta, ktorý hospitalizáciu nepotreboval. Aj takto vyzerá sieť záchraniek približne pol roka po tom, ako sa otvoril trh a umožnil sa vstup súkromným investorom do tejto oblasti. "Niektorí ľudia ma už upozornili, že nikdy Slovensko nehúkalo tak ako teraz," hovorí minister zdravotníctva Ivan Valentovič.
Ministerstvo zdravotníctva už pripravuje analýzu súčasného stavu. Do konca tohto roka by malo byť jasné, ako sa zmení terajšia sieť 264 staníc záchrannej služby. Podľa Valentoviča totiž záchranná služba často nahrádza iné zložky v zdravotníctve alebo ich dokonca supluje. "Môže to byť tým, že staníc záchrannej služby je priveľa, alebo aj tým, že sa mení organizačná štruktúra operačných stredísk."
Viac vyšetrení už po ceste
Počet výjazdov sanitiek záchrannej zdravotnej služby sa oproti vlaňajšku takmer strojnásobil. Podľa hovorkyne Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Radoslavy Miklášovej došlo k zásadným zmenám nielen v počte staníc, ale aj v podmienkach poskytovania starostlivosti. Vyhodnotiť a porovnať kvalitu však úrad pre krátkosť zavedenia zmien do praxe nevie. Podľa hovorcu spoločnosti J&T Maroša Sýkoru sa však jednoznačne zvýšila. "Už v sanitke dokážeme urobiť také vyšetrenia, pre ktoré by sme museli inak viezť pacienta najskôr do nemocnice, pretože bez nich by ho neprijali do špecializovaného ústavu." Generálny riaditeľ Falck Záchranná Ivo Krpelan uviedol, že o kvalite služieb svedčia aj kontroly štátnej správy a zdravotných poisťovní, ktoré nič nezistili. Navyše sa skrátil dojazd sanitiek na sľubovanú štvrťhodinu. Sýkora tvrdí, že v Bratislave majú dojazd 2 až 5 minút a v Šamoríne 3 až 15 minút. Krpelan, ktorého firma pokrýva 30 percent trhu, presné čísla neuviedol.
Investori chcú pridať
Podľa súkromných investorov však netreba počet záchranných staníc znižovať, skôr naopak. "Niektoré regióny by si žiadali ešte posilniť. Príkladom je Senec, kde sa počet obyvateľov v lete strojnásobuje," uviedol Sýkora. Dodal, že zatiaľ čo v štátoch Beneluxu a v Škandinávii pripadá jedna sanitka na 8- až 12-tisíc obyvateľov, na Slovensku je jedna sanitka na 23-tisíc obyvateľov. Podľa Krpelana pôvodných 94 staníc nepokrývalo dostatočne a flexibilne potreby pacientov, ani technické vybavenie nebolo vyhovujúce. Súčasnú sieť považuje za porovnateľnú s vyspelými krajinami Európskej únie. Prevádzkovatelia záchraniek dostávajú za každú sanitku od poisťovní 530, prípadne 860-tisíc mesačne, podľa toho, či je v aute lekár alebo len záchranár. Ministerstvo chce túto sumu znížiť na 499, respektíve 798-tisíc mesačne.
Zobrali ľudí nemocniciam
V súčasnosti kontroluje úrad zdravotné poisťovne, či vynakladajú efektívne peniaze určené na úhradu záchrannej služby, ale aj kvalitu poskytovanej starostlivosti. "Každá zhruba 33. sťažnosť, ktorú riešime, sa týka práve záchraniek," uviedla Miklášová. Ľudia sa sťažujú najmä v súvislosti s úmrtiami pacientov, sú nespokojní s poskytnutou starostlivosťou, prípadne s organizáciou práce záchranárov. Zahustenie siete záchranných staníc prinieslo problémy aj nemocniciam. Najvýraznejším je akútny nedostatok anestéziológov. Väčšina z nich totiž odišla pracovať k záchranárom.

Záchranár sa opil v službe
V lete otriasla slovenskou verejnosťou informácia o tom, že v krvi 61-ročného lekára záchrannej služby, ktorý prišiel k pacientovi, namerali policajti viac než dve promile alkoholu. Lekár údajne vypil počas služby minimálne dvanásť pív. Paradoxom je, že lekár po vyše 12 hodinách strávených na polícii nastúpil do práce v inej záchrannej službe v inom meste. Vedenie tamojšej záchranky informáciu označilo za šokujúcu, lekár tam slúžil len po druhý raz. Až do prešetrenia prípadu mu pozastavili činnosť.