Polícia spolu s tajnou službou vlani odhalila organizovanú skupinu, ktorá falšovala slovenské, ale aj zahraničné doklady. Cez kuriérov posielali takmer do celej Európy falzifikáty vodičských preukazov, pasov či preukazov poistenca. Kombinácia slovenských dokladov stála okolo 30-tisíc korún v závislosti od kvality, české boli ešte drahšie a európske vyšli aj na osemtisíc eur. Takýchto organizovaných a zločineckých skupín vlani pôsobilo na Slovensku podľa policajných štatistík až 39. Najviac na strednom Slovensku.
Žiadne tigre a samopaly
Podľa policajného viceprezidenta Michala Kopčika dnes už organizovaný zločin vyzerá inak ako pred niekoľkými rokmi. Mafiánski bossovia sa už neukazujú na verejnosti v spoločnosti mužov so samopalmi ani nechovajú tigre. "Tým, že sa prechádza skôr do ekonomickej sféry, aj tí ľudia sa sťahujú z obehu a nie sú až takí viditeľní, ako to bolo pred tým," tvrdí Kopčik. Na čele organizovaných skupín už zväčša ani nestojí len jeden muž. "Skôr majú pri sebe viac takých ´tichších´ spolupracovníkov."
Kliknutím na obrázok ho zväčšíte...
Násilie len kvôli postaveniu
Kopčik zdôraznil, že na Slovensku už pre organizovaný zločin nie sú bežné bitky a ublíženia na zdraví. "S financiami, ktoré získali, sa už títo ľudia presúvajú do ekonomickej sféry a tam pôsobia." Násilie využívajú skôr na upevňovanie pozícií. Aj to však podľa policajného viceprezidenta platí skôr pre menšie regionálne skupiny. Väčšie skupiny, ktoré pôsobia dlhodobejšie, využívajú násilie menej. Bývalý šéf vyšetrovateľov Jaroslav Ivor upozorňuje, že novodobí zločinci sa nikdy neznižujú k tomu, aby sa osobne stýkali s kriminálne známymi osobami. "Navonok vystupujú ako solídni obchodní partneri. Využívajú ich len na vykonanie špinavých akcií."
Boj proti bielym golierom
Na svoju "prácu" zasa využívajú siete expertov, poradcov a vysokých štátnych úradníkov. Pomáhajú si aj zdrojmi z daňových a colných úradov či policajných evidencií. Získané peniaze investujú späť do nákupu modernej techniky a nehnuteľností. Smerujú aj do legálnych firiem najčastejšie v oblasti stavebníctva, ochrany majetku a osôb, gastronómie, či realitných kancelárií. V budúcnosti sa chce polícia zamerať práve na boj proti závažnej finančnej kriminalite "bielych golierov".
Lúpeže bánk sú v móde
Podľa Správy o bezpečnostnej situácii za minulý rok celkový počet trestných činov vlani klesol. Neplatí to však pre lúpežné prepadnutia bánk, sporiteľní či pôšt. Ich počet totiž stúpol z 21 v roku 2005 na 29. Takmer všetky sa pritom odohrali v Bratislavskom kraji. Podľa šéfa parlamentného branno-bezpečnostného výboru Rudolfa Pučíka (SNS) by banky časť svojho zisku mali použiť na ochranu svojho majetku a prevenciu. "Nemôžu sa spoliehať len na zásahy polície a plnenia poisťovní." Aj Kopčik tvrdí, že polícia nemôže postaviť pred každú pobočku uniformovaného policajta. "Banky sa snažia prijať maximum opatrení," reaguje výkonný riaditeľ asociácie bánk Ladislav Unčovský. Aby k prepadom vôbec nedochádzalo, museli by sa podľa neho pobočky chrániť tak, že by tam klienti nemohli reálne fungovať.