Čo sa skrýva za sloganom "postavíme rozhlas na nohy"?
- Je to o zmene, hoci nie všetko v rozhlase je postavené na hlavu. Ideme meniť to, čo je nelogické, neúčinné a drahé. Ideme meniť charakter programu, zameranie jednotlivých okruhov, frekvencie a logo. Najpočúvanejšie relácie zostanú, poslucháči sa však môžu tešiť na nové. Chceme sa zamerať na ľudí, ktorí potrebujú byť zorientovaní.
Čo očakávate od zmeny? SRo síce patrí k najdôveryhodnejším inštitúciám, ale jeho poslucháči starnú a ubúdajú...
- Očakávame nových poslucháčov. A veríme, že tí, čo neplatili, začnú platiť. Chceme jednotlivé okruhy nasmerovať tak, aby sme uspokojili všetkých koncesionárov. Ak niekto musí platiť 40-korunový koncesionársky poplatok, tak má nárok na to, aby na jednom z piatich vysielacích okruhov našiel to, čo potrebuje a na čo má zo zákona nárok.
Doteraz to tak nebolo?
- Niečo bolo dobré, niečo nie. Doteraz sa napríklad nezmyselne prekrývali vysielače, frekvencie a programy... teraz to čistíme. Nechceme robiť duplicitu, nechceme robiť z niektorých okruhov odkladisko formátov, ktoré už nikto nepočúva.
Nebojíte sa, že stratíte skalných poslucháčov?
- Môže dôjsť k určitému rozkolísaniu v skupine tých poslucháčov, ktorí sú zvyknutí na tradičný charakter vysielania. Stalo sa tak aj v iných európskych verejnoprávnych médiách, ktoré sa rozhodli pre zmenu.
Koľko zmeny stoja?
- To nie je zmena, na ktorú by sme potrebovali ďalšie financie. Naopak, zmeny ušetria asi desať až dvanásť miliónov korún. Aj vďaka tomu môžeme postaviť vyrovnaný rozpočet.
Nebudete teda potrebovať peniaze od štátu?
- Štát má zo zákona povinnosť financovať vysielanie na krátkych a stredných vlnách. Slovenský rozhlas dodáva program, štát má platiť vysielanie. Požiadala som o dva transfery - 49 miliónov korún na vysielanie na krátkych vlnách a Radio Slovakia International (vysielanie do zahraničia, pozn. red.) a 45 miliónov korún na vysielanie na stredných vlnách. Krátke vlny ministerstvo kultúry údajne akceptovalo, stredné vlny nie.
Prečo?
- Zmätočné informácie, ktoré mi podsúva pani inžinierka Hilda Gajdošová (ekonomická riaditeľka SRo za Jaroslava Rezníka, neúspešná protikandidátka Zemkovej, pozn. red.) z ministerstva kultúry, sa neopierajú o logické tvrdenia. Považujem to za zneisťovanie prostredia, v ktorom rozhlas funguje.
Nie je to akési varovanie?
- Ak sa pýtate na politické tlaky, tak tie necítim. Iste, sú otázky, prečo sme niekoho prepustili, nie však s cieľom zoberte ho späť alebo dajte tam nášho človeka. Ide skôr o finančný, resp. ekonomický tlak. Pokiaľ bude rozhlas závislý od štátneho rozpočtu, tak tu bude určitá forma závislosti.
A čo vyjadrenia niektorých politikov ohľadne rozdeľovania vplyvu?
- Je to absolútny nezmysel. Nikto nie je personálny šéf SRo či STV okrem generálneho riaditeľa.
Necítite sa ohrozená?
- Nie, hoci dostávam informácie o tom, že je možné ma odvolať. Áno, je možné ma odvolať a zákon hovorí veľmi presne, kedy. Za to, že poviem svoj názor, to nie. Možno sa cítim pod časovým stresom aj v súvislosti s pripravovanou zmenou. Máme vyššie nároky na ľudí, ako to bolo donedávna.
Nad rozhlasom visí aj hrozba v podobe súdneho sporu s BSP za viac než sto miliónov korún. Ako sa vyvíja?
- Zatiaľ nebolo vytýčené súdne pojednávanie. Budeme sa snažiť vysvetliť, prečo sme napadli zmluvu pre jej neplatnosť.
Pomohlo BSP zvýšiť príjmy z koncesionárskych poplatkov?
- Nie, príjmy sa znížili o 26 miliónov korún. Spolupráca nebola úspešná pre SRo a koncesionára, ale pre niekoho iného.
Ako pokračuje spolupráca so súkromnou firmou, ktorá mala zvýšiť počet platiacich koncesionárov?
- Zatiaľ sa nám nepodarilo prelomiť isté zákonné ustanovenia. Nemohli sme zrealizovať ani jeden z navrhovaných postupov, a preto si spoločnosť neúčtovala ani korunu.
Potreba prijať účinné pravidlá pre výber koncesionárskych poplatkov trvá niekoľko rokov. Ministerstvo kultúry chce na to zriadiť úrad...
- Návrh zákona stále nebol oficiálne predložený, neboli sme prizvaní ani k jeho pripomienkovaniu. Stále čakám na pozvanie. Myslím si, že sú už dávno preč časy, keď ústredný výbor strany rozhodoval o tom čo, ako a za čo bude rozhlas vysielať.
Nebude to znamenať, že verejnoprávne médiá by sa dostali do vazalského vzťahu voči štátu?
- S ktorým môžem len súhlasiť. Záleží mi na tom, aby bol rozhlas nezávislý, robil podľa zákona a bol zodpovedne financovaný. Ktokoľvek ma v tomto bude podrážať, budem ho kritizovať. Pokiaľ si to môžem dovoliť, znamená to, že je sloboda prejavu.
Koľko kvôli neúčinnej legislatíve každoročne strácate?
- Stále nám zostáva zhruba tristo- až tristopäťdesiattisíc domácností, ktoré neplatia. Každoročne strácame asi 200 až 220 miliónov korún. Aj preto prichádzame s informačnou kampaňou, ktorá poslucháčom vysvetlí, čo za štyridsať korún dostanú. Nejdeme agresívnou, vymáhacou kampaňou, ale vysvetľovacou a informačnou. V minimalistickej verzii očakávame, že nám to prinesie asi šesť až desať miliónov korún.