Plynulejšia premávka a väčšia bezpečnosť. To všetko by mohlo na naše diaľnice priniesť zvýšenie maximálnej rýchlosti zo 130 na 160 km/h. S takouto úvahou prišiel minister vnútra Robert Kaliňák. "Navrhla to česká strana, Rakúšania to testovali, a tak sme si povedali, že sa pozrieme, či by to bolo prospešné pre plynulosť cestnej premávky aj u nás." Táto zmena by podľa neho však nemala byť súčasťou pripravovaného cestného zákona.
"Je potrebné sa nad tým zamyslieť, lebo prechod smerom k väčšej plynulosti cestnej premávky tu je aj napríklad v súvislosti s tým, že zvyšujeme minimálnu rýchlosť na diaľniciach." Tú totiž poslanci posunuli z 50 na 70 km/h.
Proti "stošesťdesiatke" by nebol ani minister dopravy Ľubomír Vážny. "Už sme sa na túto tému rozprávali. Musí tu byť konsenzus oboch rezortov, pretože rýchlosť schvaľuje ministerstvo dopravy."
Kaliňák a rýchle autá
Minister vnútra sa neobáva ani zvýšenej nehodovosti na cestách. "Keď sa zvyšovala rýchlosť zo 110 na 130, ozývali sa hlasy, že sa zvýši nehodovosť -- ale nič také sa nenastalo, skôr to pomohlo zvýšiť plynulosť." Poslanec Jozef Šimko (KDH) je presvedčený, že sa nájde skupina vodičov, ktorá po schválení 160-kilometrovej rýchlosti začne jazdiť 180 až 190 km/h. "Neviem, komu chce pán minister týmto návrhom vyjsť v ústrety. Dúfam, že nie sám sebe, keďže je o ňom známe, že obľubuje rýchle autá. Dúfam, že ani mafiánom v čiernych tátošoch," uviedol pre agentúru SITA.
Pretekať sa nebude
Kaliňák však neočakáva preteky cestných pirátov. "Nemyslím si, že sa bude jazdiť o to rýchlejšie. Prvé skúsenosti z Rakúska hovoria, že na úsekoch, kde sa testuje zvýšená rýchlosť, je omnoho viac dodržiavaná rýchlosť, bezpečnosť a odstupy ako kdekoľvek inde." Ani dnes na diaľnici podľa ministra nedochádza k nehodám v dôsledku rýchlosti, ale skôr pre nedodržiavanie bezpečnostnej vzdialenosti a nepozornosti vodičov. "Najväčší problém je dnes u vodiča. Podľa prieskumov, ktoré máme, robia za volantom všetko možné od telefonovania, cez fajčenie až po vyberanie natáčok, len sa nevenujú šoférovaniu."
Nie všade to pôjde
Viacerí experti sa zhodli na tom, že na Slovensku nie je toľko úsekov diaľnic a rýchlostných ciest, na ktorých by sa bežne mohlo jazdiť takouto rýchlosťou. Kritériá spĺňajú len niektoré. "Zaťaženosť tých komunikácií je taká, že mám obavu, že tú 160-ku v niektorých úsekoch vodiči veľmi ťažko dosiahnu," tvrdí policajný viceprezident Stanislav Jankovič. Problém môže nastať aj na diaľničných zákrutách. "Tie nemajú uhly prechodné takouto rýchlosťou," upozorňuje súdny znalec z oblasti cestnej dopravy Pavol Drobný. Dôležitú úlohu hrajú aj protihlukové bariéry, ktoré nie sú všade. "Mohlo by sa stať, že v častiach, kde sa zdvihne rýchlosť, tak by sme mohli mať prekročené limity hluku," dodáva hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti Marcel Jánošík.
Tretí jazdný pruh
V úsekoch, kde by 160-ka bola povolená, by bolo podľa Jána Fajta zo žilinského Výskumného ústavu dopravy potrebné vytvoriť tretí jazdný pruh. "Hlavne kvôli bezpečnosti, a to najmä odhadu vzdialeností pri predbiehaní." Zvýšenou rýchlosťou by sa pritom jazdilo iba v ľavom pruhu. Tretí pruh by privítali aj policajti. "Doprava sa viac rozptýli," hovorí Jankovič.
Prechod na 160 km/h bude mať v prípade nepredvídanej udalosti vplyv aj na brzdnú dráhu. Napríklad osobné auto, ktoré ide rýchlosťou 130 km/h, má brzdnú dráhu približne 128 metrov. Pri 160 km/h to však môže byť až 192 metrov. "Vplyv na brzdnú dráhu má aj reakčný čas, teda či je a do akej mieri vodič schopný reagovať na vzniknutú situáciu," dodáva Fajt. Na mokrej vozovke je dĺžka brzdnej dráhy ešte väčšia.
Kde by sa mohlo jazdiť 160 km/h:
Diaľnica D2 -- začína na česko-slovenskom hraničnom priechode Kúty, za Bratislavou pokračuje smerom do Maďarska cez Rajku
Diaľnica D1 -- úsek od Trnavy smerom na sever a úsek medzi Prešov a Košicami
Zdroj: hn