Slovenskom v období po voľbách hýbala pandémia, jedna veľká a viac menších koaličných kríz, vojna v polícii, zvyšovanie cien energií, nahrávky z chaty a stále tu máme hádky o reformy. Ktorá z týchto tém najviac zamávala preferenciami politických strán?
Nie je to téma, ale slovo. Veľa tých tém sa totiž spája so slovom hádky. Vláda sa hádala o opatreniach, viac-menej sa hádajú o tom, do akej hĺbky ísť pri reformách a či vôbec, do toho sú ešte koaličné krízy a vznikol aj nový fenomén, ktorý sa nazýva vojna v polícii. Myslím si, že preferencie vo všeobecnosti ovplyvnilo to, že ľudia mali dopyt po zmene. Ten vznikol v roku 2018 a prejavil sa vo voľbách relatívne dominantným víťazstvom koaličných strán, ktoré disponujú ústavnou väčšinou.
A čo sa zmenilo?
Ľudia naraz zostali sklamaní, lebo nič sa nezačalo meniť. Potvrdzujú to rôzne prieskumy dôveryhodnosti inštitúcií a politických predstaviteľov. Dnes už ani prezidentka nemá aspoň 50-percentnú dôveryhodnosť. V tomto štáte neexistuje líder, ktorému by verila viac ako polovica ľudí. Momentálne je normálne neveriť politikom a vláde, a to je vždy priamo spojené s poklesom preferencií.
Kto z toho najviac ťaží?
Myslím si, že na začiatku z toho ťažila SaS vnútornou opozíciou vo vláde a tým, že bola na opačnej strane konfliktu ako vtedajší premiér Igor Matovič. Zdá sa však, že už dosiahli vrchol svojho potenciálu. Ťažia z toho, samozrejme, aj strany a ľudia bývalej vlády, ktorých hriechy sú prekryté tým, čo sa deje za posledné dva roky. V rámci spomienkového optimizmu sa k nim vracia čoraz viac voličov.
Vidíme, že Smer sa vyšvihol na tretiu, v niektorých prieskumoch dokonca na druhú priečku spomedzi všetkých strán, a Robert Fico už avizuje, že ide vyhrať voľby. Ako vidíte jeho potenciál?
Poradie prvých troch strán v prieskumoch je už niekoľko mesiacov len relatívne, sú blízko seba. Keď si nepozriete konkrétne číslo, ale odchýlku, ktorú výskumníci uvádzajú, tak keby niekto z nich bol naspodku odchýlky a niekto navrchu, už to poradie môže byť premiešané. Už dva alebo tri mesiace sú v jednej vode a ktokoľvek z nich môže byť prvý alebo tretí. Videli sme dlhodobý trend nárastu Smeru a poklesu Hlasu. Zdá sa, že im sa pokles spomalil alebo zastavil, a to platí aj pre nárast Smeru, aj keď stále tam nejaký je.
Kam to však dokáže percentuálne dotiahnuť Robert Fico?
Bude záležať na tom, koľko dokáže brať iným stranám. Zdá sa, že z pôvodných voličov Smeru si zobral najstaršiu cieľovú skupinu a v Hlase sú skôr vekovo strední voliči. Teraz vidíme napríklad pokles u kotlebovcov, tak sa zdá, že odtiaľ tečú voliči Smeru. Zatiaľ to vyzerá, že berie skôr starších, ale strana pomerne aktívne komunikuje na sociálnych sieťach, čo sa na prvý pohľad zdá kontraproduktívne s ich cieľovkou. No pravdepodobne si uvedomujú, že dokážu čerpať aj z cieľovky stredných a mladších. Tam je ešte obrovský priestor. Tým môžu brať Hlasu, ale určite aj Sme rodina, ĽSNS, možno Republike. Bude závisieť od toho, ako veľmi pritvrdia rétoriku. Už teraz s tým trošku koketujú.
Smer, v ktorom bol e...
Zostáva vám 85% na dočítanie.