Iba v nedeľu sa vrátili z vojenskej operácie Iracká sloboda. So svojim blízkymi sa dokonca viacerí stretli až včera večer. Napriek tomu sú pripravení sa zbaliť a vyraziť do ďalšej nebezpečnej misie.
Aj keď by išlo o juhoafganský Kandahár, kde majú neoficiálne centrum jednotky extrémistického hnutia Taliban. "Samozrejme, prečo nie? Je to súčasť vojenského povolania," hovorí plukovník Peter Mayer, ktorý bol lekárom jednotky v Iraku.
Pre väčšinu vojakov je takáto misia dokonca výzvou. "Čo nás nezlomí, to nás posilní. Pre každého je to veľká skúsenosť a niekto taký adrenalín dokonca vyhľadáva."
Mayer má z misií bohaté skúsenosti - okrem Iraku bol aj v Bosne. Tam vraj obyvatelia vojakov vítali a dávali im to jasne najavo. "Ďakovali nám, že sme tam, pretože inak by bola vojna a pokračovalo by vyvražďovanie ich rodín."
Z Iraku má vojenský lekár celkom odlišné skúsenosti. Moslimovia majú podľa neho zvyk - nevítaný je každý, koho sami nepozvali. "Keď je niekto hosť, dostane všetko čo len chce. Kto príde nepozvaný, je pre nich nepriateľ." Mayer očakáva, že v Kandaháre čaká našich vojakov rovnaké, nie veľmi priateľské prostredie. Vláda chce o vyslaní vojakov do tejto oblasti rozhodnúť práve dnes.

Misia, môj obľúbený adrenalín
Veľká časť vojakov, ktorí sa v nedeľu vrátili z operácie Iracká sloboda, sa až po dvoch dňoch včera v noci stretla so svojimi blízkymi. Tesne po prílete vojakov na bratislavské letisko nemali šancu sa s nimi stretnúť. Po oficiálnom zvítaní s predsedom vlády Robertom Ficom totiž "leteli" do Serede. V Hlohovci vojaci odovzdali veci a včera boli v Martine, kde im minister udelil medaily. "Tretí deň sme doma a ešte sme neboli doma," so smiechom konštatoval plukovník Mayer. Plánoval, že s blízkymi sa stretne niekedy v noci. S misiami si chce dať na chvíľu pokoj. "U mňa je ešte problém s tým, že mám na misie príliš vysokú hodnosť. Už do Iraku som išiel na výnimku." V princípe by totiž mal mať najvyššiu hodnosť veliteľ kontingentu. Poslednej rotácii v Iraku velil major Miroslav Gardlo, Mayer je však plukovník.
Adrenalínový Kandahár
Podľa lekára je ťažké vyhodnotiť bezpečnostné riziko tohto regiónu. "Ani Golanské výšiny neboli rizikové a pred rokom tam vypukli rozsiahle nepokoje. Situácia sa môže zmeniť za pár dní." Aj v relatívne pokojnom Kosove boli podľa vojenského lekára nepokoje. "Vojaci sa vysielajú do citlivých oblastí. Možno Cyprus je relatívne bezpečný."
Mayer bol doteraz v dvoch misiách - v Iraku a v Bosne-Hercegovine. "Podstatný rozdiel bol v tom, že Bosna už bola po vojne. Normálne sme tam chodili medzi ľudí do mesta, stretávali sme sa tam s bývalými znepriatelenými stranami."
Nevítaná návšteva
Obyvatelia Bosny bez rozdielu národnosti či vierovyznania boli podľa Mayera radi, že tam vojaci sú a dávali to najavo. "Ďakovali nám, že sme tam, pretože inak by bola vojna a pokračovalo by vyvražďovanie ich rodín." Misia v Bosne v rokoch 1999 až 2000 bola naozaj mierová.
V Iraku to bolo iné. "Tentoraz sme boli vo vojenskej operácii, čo je podstatný rozdiel, každý to tu vidí. V Iraku je vojna, denne umierajú desiatky a stovky nielen vojakov, ale aj civilov." Podstatne iný bol aj postoj domácich voči vojakom. Moslimovia majú podľa Mayera zvyk, podľa ktorého ak je niekto hosť, dostane všetko, čo len chce. Platí to však aj naopak - nevítaný je každý, koho sami nepozvali. V Iraku na našich vojakov preto nepozerali práve priateľsky. "Keď sme išli v autách okolo, zazerali a ukazovali rôzne posunky." V Kandaháre čaká vojakov podľa Mayera to isté. "Je to ten istý princíp, len o pár kilometrov vedľa."