Štát verzus kraje
"Spoločnosť Veriteľ mala prebrať všetky staré dlhy zdravotníckych zariadení, aj tých, ktoré prešli pod VÚC. V skutočnosti to však je tak, že odkupujú len časť istiny a o penále sa ani nebavia. Mnohé firmy, ktorým nemocnice dlhujú, preto nechcú služby Veriteľa využiť," povedal vedúci odboru sociálnych vecí a zdravotníctva Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja Richard Rišňovský. Podľa neho sa potom firmy obracajú priamo na súdy, a tie v mnohých prípadoch rozhodujú s tým, že ide o dlhy VÚC. Rovnaké skúsenosti má aj riaditeľ polikliniky v Námestove a čerstvý poslanec NR SR za ĽS-HZDS Vladimír Pavelka. "Pred troma týždňami som bol na súde kvôli záväzkom, ktoré prevzal Veriteľ. Firma, čo nám dodala autosúčiastky, sa s Veriteľom nedohodla a dala nás na súd. Ten rozhodol v náš neprospech." Poliklinika sa ešte odvolala na Krajský súd v Žiline. Pavelka poukázal na zaujímavý paradox - na súdnom pojednávaní vystupoval právnik ministerstva zdravotníctva proti VÚC s odôvodnením, že nejde o dlhy ministerstva, ale samosprávneho kraja. "Zákon však hovorí jasne. Nie sú to dlhy vyšších územných celkov," zhodujú sa zástupcovia VÚC. Rezort zdravotníctva sa bráni - podľa hovorcu Karola Farkašovského v takýchto prípadoch určite nevystupujú proti VÚC.
(Ne)kompetentnosť súdov
Podľa župana Trnavského samosprávneho kraja Petra Tomečka sa súdy nezaoberajú tým, komu dlhy patria. Naopak, rozhodujú iba o opodstatnenosti dlhov a nárokov veriteľov. "Ak na súde prejde čo len jedna určovacia žaloba, budú sa musieť prehodnotiť všetky právne kroky, ktoré boli doteraz urobené vo vzťahu k záväzkom." Tomeček zároveň upozorňuje - v zákone je zlá formulácia, pretože dlhy nemohli zostať pôvodnému zriaďovateľovi, keďže ten ich nikdy nemal. "Správna formulácia mala znieť, že dlhy mali prejsť na pôvodného zriaďovateľa, čiže na ministerstvo zdravotníctva," naznačil župan. Poslanec NR SR za SDKÚ Viliam Novotný si nevie ani predstaviť, že súd rozhodne v neprospech nemocnice a uzná nároky veriteľov. "Potom súd nie je kompetentný a voči takémuto rozhodnutiu je potrebné sa odvolať."
Chcú rovnoprávnosť
VÚC upozorňujú aj na iný problém: exekúcie voči zdravotníckym zariadeniam vôbec nie sú obmedzené (podľa zákona by mala "ochranná lehota" trvať do konca roku 2006), skôr naopak. "Exekúcie prebiehajú, aj súdne spory, ktoré exekútori vyhrávajú," povedala nemenovaná pracovníčka VÚC. Jej slová potvrdzuje aj bratislavský exekútor Rudolf Krutý. "V prípade, že exekútori postihujú majetok, ktorý nie je získaný zo štátnych dotácií či z prostriedkov zo zdravotných poisťovní, ale ide o majetok z vedľajších podnikateľských činností, prenájmov a podobne, je to v súlade so zákonom." Právny odbor MZ si myslí niečo iné. "Nedisponujeme oficiálnymi informáciami, že by sa vyskytli prípady, keď exekútor súdny spor vyhral," zdôraznil Farkašovský. Ako dodal, bolo by to v rozpore so zákonom. VÚC sa súdom a exekúciám bránia. "Nemáme peniaze na to, aby sme sa s tým sami vyrovnali," vyhlásil Rišňovský.
| Dlh v rezorte zdravotníctva (istina v mld. Sk) | ||
|
k 31. 12. 2004 |
nárast za rok 2004 | |
| Zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti MZ | 13,887 | 2,561 |
| Zdravotnícke zariadenia delimitované na obce a VÚC a transformované na n. o. | 3,191 | 1,177 |
| Zdroj: MZ SR | ||