StoryEditor

Najotvorenejší k rozširovaniu EÚ sú nováčikovia

28.12.2005, 23:00
Ďalšiemu rozširovaniu EÚ dáva "zelenú" len menej ako polovica obyvateľov únie. Vyplýva to z najnovšieho výskumu Eurobarometra. Za to, že sa Európania neobrátili kandidátskym krajinám chrbtom úplne, môžu predovšetkým nové členské štáty.
Ďalšiemu rozširovaniu EÚ dáva "zelenú" len menej ako polovica obyvateľov únie. Vyplýva to z najnovšieho výskumu Eurobarometra. Za to, že sa Európania neobrátili kandidátskym krajinám chrbtom úplne, môžu predovšetkým nové členské štáty. Všetkých desať nováčikov sa v rebríčku podporovateľov ďalšej integrácie umiestnilo na popredných priečkach. Na Slovensku pritom súhlasí s pribratím nových krajín až 67 percent obyvateľov. Naopak, najmenej priaznivcov majú uchádzači o členstvo v únii vo Francúzku, Luxembursku a Rakúsku.
Najžiadanejší sú bohatí
V únii by Európania podľa Eurobarometra najradšej videli krajiny, ktoré sa, paradoxne, o členstvo v nej príliš neusilujú. Prvé tri miesta v rebríčku najžiadanejších štátov obsadili Švajčiarsko, Nórsko a Island. "Je to logické, tieto štáty sú bezpečné a bohatšie ako priemer EÚ. Ich prijatie by teda neprinieslo žiadne problémy," hovorí Peter Zsapka z Centra pre európsku politiku. Oveľa horšie sú na tom popri spomínanom Turecku "čakatelia" ako Albánsko, Srbsko a Čierna Hora či Bosna a Hercegovina.
"Starci" v kríze?
Obavy z prijatia nových členských krajín majú podľa analytikov korene najmä v kríze únie, ktorá sa časovo prekrýva s procesom rozširovania. Jej príčiny vidí Zsapka hlavne v ekonomických a sociálnych problémoch starých členských štátov. "Únia tiež v poslednom čase čelí výzve, ako dokáže na svojom území zvládnuť iné kultúrne vplyvy," dopĺňa ho sociologička Oľga Gyárfášová.
Vieme, o koho ide
Dôvody, prečo sa potenciálnym rozšírením oveľa menej znepokojujú nové členské štáty, súvisia podľa odborníkov predovšetkým s kultúrnou blízkosťou k niektorým kandidujúcim krajinám a historickou pamäťou. "Na rozdiel od Západoeurópanov sú to pre nás dôverne známe regióny, a preto z nich nemáme strach," pripomína Zsapka. Podľa Gyárfášovej si tiež nováčikovia ešte dobre spomínajú na obdobie, keď sami klopali na dvere únie.
Len nie Turecko
V jednom sa však občania novej a starej Európy zhodujú. Spoločne odmietajú, aby sa novým členským štátom EÚ stalo Turecko. Napríklad podľa výskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky (ÚVVM) podporuje vstup tejto krajiny do únie len necelá tretina Slovákov. Bulharsko a Rumunsko si tam, naopak, vie predstaviť viac ako polovica z nás. Dôvod? Podľa Jozefa Šveca z ÚVVM ním ani tak nie je obava z prílevu migrantov či straty pracovných miest, ale odlišná kultúra a náboženstvo. "V Turecku žije viac ako 90 percent moslimov, čiže občania sa naň pozerajú inak ako na Bulharsko, Rumunsko či Chorvátsko, ktoré vychádzajú z kresťanských tradícií."

Podpora ďalšieho rozširovania EÚ (  v %)
Grécko 74
Slovinsko 74
Poľsko 72
Litva 69
Cyprus 67
Slovensko 67
Maďarsko 66
Česká republika 65
Francúzsko 31
Luxembursko 31
Rakúsko 29
Priemer EÚ 49
Zdroj: Eurobarometer, december 2005

Ktoré krajiny by boli pre občanov EÚ najvítanejšie ( v%)
Švajčiarsko 77
Nórsko 77
Island 68
Chorvátsko 51
Bulharsko 48
Rumunsko 43
Ukrajina 42
Macedónsko 41
Bosna a Hercegovina 40
Srbsko a Čierna hora 39
Albánsko 33
Turecko 31
Zdroj: Eurobarometer, december 2005
menuLevel = 1, menuRoute = slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = slovensko, homepage = false
02. október 2022 17:43