Vysoké školy sa na Slovensku rozrástli ako huby po daždi. Vysokoškolský diplom môžu študenti získať v tradičných univerzitných centrách, ale aj v malých sídlach, ako sú Modra, Trstená, Žakovce či Mojmírovce. Vrátane detašovaných pracovísk tak máme vysoké školy až v 42 mestách. Odborníci aj politici však už dnes avizujú -- slovenské vysoké školstvo potrebuje nový systém. Akreditačná komisia už pracuje na kritériách, podľa ktorých sa vysoké školy roztriedia do troch skupín. "Rozdelíme školy na výskumné univerzity, univerzitné školy a odborné, teda neuniverzitné vysoké školy. Dokončenie kritérií je záležitosťou skôr týždňov ako mesiacov," hovorí predseda Akreditačnej komisie Pavol Návrat.
Vzor z Veľkej Británie
Porovnávanie vysokých škôl podporujú všetky relevantné politické strany. "Je veľa vysokých škôl, ale nie všetky sú dobré. Súhlasím už dávno s tým, aby sa rozlíšili podľa kvality," povedala Ľudmila Mušková z ĽS-HZDS. Tá sa prihovára za delenie na klasické univerzity a polytechnické vysoké školy zviazané s praxou. "Vysoké školy viac orientované na prax by užšie spolupracovali s podnikmi. Napríklad automobilky sa už sťažujú na nedostatok pre prax pripravených odborníkov." Podľa Miroslava Beblavého z SDKÚ-DS nie je cieľom rušenie alebo zlučovanie škôl. "Je pozitívne, že vysoké školy sú vo väčších mestách -- vrátane oblastí s vyššou nezamestnanosťou a filiálky aj v mestách, ako je Lučenec či Michalovce. Treba ich len roztriediť na tie, ktoré budú centrami vedy, a tie, ktoré budú vzdelávať ľudí podľa potrieb regiónov." Beblavý zdôrazňuje, že výskumné univerzity musia byť porovnateľné so svetom a Slovensko ich môže mať tri až štyri.
Dvere sú otvorené?
Chcú sa vlámať do otvorených dverí -- tvrdí však o iniciatíve SDKÚ exminister školstva Martin Fronc (KDH). "Komplexnú akreditáciu odborov, na základe ktorej sa školy roztriedia, sme začali už pred rokom." Ministerstvo školstva sa pod jeho vedením rozhodlo pre britský model rozdelenia vysokých škôl na tri typy. "Veľká Británia má veľmi kvalitný, odskúšaný model hodnotenia vysokých škôl. Zaradenie škôl tam prehodnotia každých osem rokov, my sme sa rozhodli pre šesťročné obdobie, ktoré sa dá aj skrátiť," dodal Fronc. Zhodnotenie školy by malo posilniť konkurenciu a pomôže ľuďom pri rozhodovaní, kam pôjdu študovať. "Rozdelenie škôl ovplyvní ich financovanie. Na univerzity pôjde viac peňazí na vedu zo štátneho rozpočtu aj z rozpočtu Európskej únie. Na odborné vysoké školy zase môžu ísť slušné peniaze zo štrukturálnych fondov, určených napríklad na rozvoj ľudských zdrojov či zamestnanosť," zdôrazňuje Beblavý. V súčasnosti ide na vysoké školy zo štátneho rozpočtu ročne asi 10 miliárd korún, v rokoch 2007 až 2013 by malo ročne pribudnúť pre vedu a vysoké školstvo 8 až 9 miliárd z eurofondov.
Nespravodlivá nálepka
Pri posudzovaní vysokých škôl bude Akreditačná komisia vychádzať z vysokoškolského zákona z roku 2002. Práve ten umožnil rozdelenie na výskumné univerzity, univerzity a odborné vysoké školy. "Rámcové kritériá na to, aby sme mohli pristúpiť ku komplexnej akreditácii odborov, nám však ministerstvo školstva dodalo až v marci. Teraz pracujeme na špeciálnych kritériách. Je to citlivé, lebo nespravodlivé hodnotenie môže dať škole nálepku, ktorá ju poškodí," zdôraznil Návrat. Medzi rámcové kritériá patrí napríklad to, aké vedecké výsledky má škola (vrátane citácií v odbornej literatúre). Potom sú to ocenenia, ako aj účasť v rôznych vedeckých radách. Špeciálne kritériá, ktoré komisia práve vytvára, budú oveľa podrobnejšie. Vysoké školy ich dostanú na diskusiu možno už v lete. "Ešte v tomto roku nás pravdepodobne budú môcť školy požiadať o komplexnú akreditáciu učebných odborov. Nie je to robota na týždeň a je to zložité. Nemôžeme napríklad ako kritérium zobrať len počet citácií v zahraničnej literatúre," dodáva Návrat. To, že niekto zverejní článok v americkom časopise, ešte podľa neho neznamená, že je kvalitnejší ako článok v českej alebo domácej tlači.
Kde sa dá študovať na vysokej škole:
-- Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Bardejov, Bratislava, Brezno, Čadca, Dolný Kubín, Dubnica nad Váhom, Dunajská Streda, Holíč, Humenné, Komárno, Košice, Kráľovský Chlmec, Levoča, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Martin, Michalovce, Modra, Mojmírovce, Nitra, Nové Zámky, Piešťany, Poprad, Považská Bystrica, Prešov, Prievidza, Púchov, Rožňava, Ružomberok, Skalica, Sládkovičovo, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa, Trstená, Topoľčany, Trenčín, Trnava, Zvolen, Žakovce, Žilina
Zdroj: MŠ SR