Ako vysokoškolský profesor sa netajíte tým, že vašou srdcovou záležitosťou ako ministra školstva je novela zákona o vysokých školách. Čo prinesie študentom?
-- Prvoradým cieľom je zvýšiť úroveň vzdelávania a vedeckovýskumnej činnosti. Taktiež v zahraničných ratingoch sa neumiestňujeme dobre. Chceme vytvoriť konkurenčné prostredie a rovnaké podmienky pre všetky typy vysokých škôl. Podmienky však budú prísnejšie ako dosiaľ.
Budú sa zmeny týkať aj zahraničných škôl pôsobiacich na Slovensku, ktorých kvalita je sporná?
-- Pobočka zahraničnej školy bude potrebovať na svoju činnosť súhlas Ministerstva školstva SR. Okrem iného chceme kontrolovať, či garanti štúdia budú pôsobiť aj na Slovensku, či má garant so školou plný pracovný úväzok a podobne. Bude to platiť aj pre pobočky, ktoré už na Slovensku pôsobia.
Čo ak škola tieto podmienky nesplní?
-- Bez súhlasu ministerstva nebude môcť pôsobiť.
Súhlas so vznikom verejných vysokých škôl bude po novom dávať vláda, a nie parlament. Už dnes zaznievajú hlasy, že vysokých škôl je príliš veľa...
-- Počet škôl sa veľmi nezvýši. Nemyslím si totiž, že schvaľovanie vzniku škôl v parlamente je ťažšie. Zoberte si Selyeho univerzitu v Komárne, ktorá prešla v parlamente koaličnou väčšinou a pritom nespĺňala zákonné kritériá na vznik. Vláda si to nedovolí, pretože je odborný orgán. Nezabúdajte, že o pár rokov tu bude oveľa viac foriem vysokoškolského vzdelávania -- centrá excelentnosti, spin off projekty, budú splývať univerzity a spájať sa s podnikateľskými spoločnosťami. Nie je možné ísť so všetkým do parlamentu.
Budú prísnejšie pravidlá smerovať aj k zániku či zlučovaniu vysokých škôl?
-- Predpokladám, že ten pohyb nastane. Už teraz vznikajú nové formy, spájajú sa výskumné pracoviská s univerzitami, vstupuje sem súkromný sektor. Doba si vyžaduje pružnejší a modernejší prístup a my sa snažíme tomu vytvoriť podmienky.
Nepochovajú nové pravidlá maďarskú Selyeho univerzitu?
-- My chceme, aby pravidlá platili rovnako pre všetkých. Či univerzita "prežije", rozhodne ona sama na základe hodnotenia Akreditačnej komisie a splnenia zákonných podmienok.
Kedy bude známe hodnotenie komisie?
-- Komplexná akreditácia vysokých škôl prebehne do roka až dvoch rokov. Ale podklady -- či majú garantov, či majú študentov, budeme žiadať od všetkých vysokých škôl priebežne, už od platnosti novely.
Externé štúdium má byť spoplatnené.
-- Každú formu štúdia, okrem dennej, môžu školy spoplatniť -- externú, dištančnú, virtuálnu. Denná forma štúdia musí byť minimálne 18 hodín priameho kontaktu učiteľa so študentom týždenne.
Koľko to bude stáť študentov?
-- To si určia vysoké školy samy.
Niektoré študijné odbory sú veľmi drahé, napríklad rok štúdia veterinárov alebo pilotov stojí 100-tisíc až 600-tisíc korún. Stanovíte aspoň hornú hranicu školného pri externom štúdiu?
-- Nie. Vytvárame pre vysoké školy veľký priestor na podnikateľskú činnosť. Ruka v ruke s tým však musí ísť aj zodpovednosť. Myslím si, že školy sa jej neboja.
Čo, ak škola školné nezavedie?
-- Dostane dotáciu od ministerstva, ktorej výška je priemerne 30-tisíc korún na externistu. Suma bude závisieť od náročnosti štúdia. Stanovili sme zároveň, že počet externistov nesmie prekročiť 50 percent z počtu denných študentov v danom akademickom roku. To platí pre verejné aj súkromné vysoké školy. Tento podiel sa nebude vzťahovať na jednotlivé študijné programy, ale na celú školu.
Zasiahne to aj dnešných študentov?
-- Splnenie 50-percentného pomeru externých a denných študentov budeme vyžadovať od akademického roka 2008/2009. Študenti, ktorí sa dnes prihlasujú na školy, ešte pôjdu podľa súčasných pravidiel.
Čo sa stane, ak to školy nedodržia? Súkromné školy sa obávajú likvidácie.
-- My hovoríme -- môžete do tohto trhu vstúpiť, ale musíte dodržiavať pravidlá, ktoré na tomto ihrisku platia. Nemôžu si zobrať len jednu časť a povedať -- budem v prenajatých priestoroch, budem mať prenajatých učiteľov, budem mať prenajaté laboratóriá a budem mať iba externých študentov. Vysoká škola jednoducho musí spĺňať isté kritériá a univerzita ešte tvrdšie. To sa vzťahuje aj na akademické slobody. Novela určí, že aj súkromné školy musia mať nezávislé samosprávne akademické orgány a podnikatelia nemajú právo vstupovať do ich činnosti. Tým chránime rektorov súkromných škôl, aby neboli tlačení do čisto účelovej podnikateľskej činnosti.
Znamená to, že ak škola nedodrží kritériá, zanikne?
-- Áno. Minister môže, či dokonca musí, škole odobrať právo udeľovať titul, ak nedodrží zákon.
Neobávate sa, že školy budú za externistov neoficiálne vyberať peniaze a súčasne pýtať dotácie od štátu?
-- Myslím si, že sa to nebude diať. Ak škola zoberie dotáciu, netrúfne si brať peniaze od študentov. Externisti vedia, že škola môže vyberať školné, takže sa budú pýtať -- prečo mám platiť nejakému cudziemu občianskemu združeniu, prečo neplatím priamo vysokej škole?
Bude ministerstvo zvýhodňovať školy, ktoré vzdelávajú v odboroch, ktoré sú pre štát strategicky zaujímavé, povedzme technické smery?
-- Toto budeme riešiť cez normatívy. V nich zohľadníme ekonomickú náročnosť štúdia aj uplatnenie absolventov v praxi. Budeme hodnotiť, či náhodou absolvent nekončí na úrade práce, či pracuje v odbore, ktorý vyštudoval. To sa odrazí na objeme financií, ktoré škola dostane. Normatív tiež zohľadní počet absolventov. Nechceme, aby školy mali po skončení prvého ročníka 30- až 40-percentnú neúspešnosť štúdia.
Počty študentov budete vedieť z centrálneho registra, ktorý rezort nedávno spustil?
-- Škola dostane peniaze len za študentov, ktorí budú evidovaní v registri študentov. Teraz dávame rektorom čas na usporiadanie vecí a od účinnosti novely bude register právnym podkladom na vyplácanie peňazí. Pôjdu len tam, kde študenti skutočne študujú.
Ktorá škola dostane peniaze, ak bude vysokoškolák študovať na dvoch?
-- To nechávame na študentoch. Ak bude študovať na viacerých školách, necháme, aby si vybral, kam normatív pôjde. Na ostatných školách budú od neho musieť pýtať peniaze, lebo od štátu nedostanú dotáciu.
Máte už spätnú väzbu od rektorov, či majú na školách aj tzv. lietajúcich garantov?
-- Sú školy, ktoré nemajú garantov na študijné programy. Nejde iba o lietajúcich garantov, ale aj o tých, ktorí odišli do dôchodku alebo na inú školu a školy to "nezaregistrovali". Rektori dostanú určitý čas na to, aby si problém vyriešili. Ak sa im to nepodarí, budeme im musieť odobrať právo udeľovať tituly. V takom prípade budeme riešiť v spolupráci so študentmi, ako a kde zrušený odbor doštudujú.
Koľko študentov ohrozuje takýto režim?
-- V prípade lietajúcich garantov nejde o veľký počet, negarantovaných študijných programov je však podstatne viac.
Ako ovplyvní novela prideľovanie motivačných štipendií? Dnes dostáva motivačné štipendium zhruba každý desiaty študent, v priemernej výške 1 500 korún.
-- Plošné vyplácanie rušíme. Študenti niektorých škôl nemali nárok na štipendium, hoci mali lepší prospech ako študenti iných fakúlt, ktorí štipendium dostávali. Teraz to bude na univerzite, komu štipendium pridelí. Trváme len na individuálnom posúdení. Objem financií vyčlenených na motivačné štipendiá ostane nezmenený.
Nebojíte sa zneužívania štipendií v prospech protežovaných študentov?
-- Ak budú protežovaní najlepší študenti, je to v poriadku. Štát určuje iba pravidlá, rozhodujú vysoké školy.
Odkedy budú platiť zmeny?
-- Do marca chceme predložiť novelu do vlády. Účinná by mala byť od nového školského roka. Ak sa nám ju podarí do septembra presadiť, chceme mať pripravené už aj vykonávacie vyhlášky a v októbri aj nové normatívy.