Prísny trest pre bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika má odradzovať ďalších ľudí od podobných skutkov. Vyplýva to z rozsudku Špecializovaného trestného súdu, ktorý zverejnil portál Aktuality.sk.
Kováčik bol neprávoplatne odsúdený koncom septembra na 14 rokov odňatia slobody. O jeho odvolaní rozhodne Najvyšší súd.
„Súd nevyhnutne reflektuje na pokles morálnych zábran a hodnôt v spoločnosti a vysiela jednoznačný signál, že flagrantne arogantný prístup k výkonu verejnej moci, poznačený aj korupciou na vysokých miestach a podporovanie existencie a činnosti zločineckých skupín, musia byť náležite potrestané,“ napísala sudkyňa Pamela Záleská v rozsudku.
Kováčikova trúfalosť
Ďalším vysvetlením, prečo v Kováčikovom prípade nepostačuje uloženie trestu odňatia slobody vo výmere od päť rokov do dvanásť rokov, je význam samotnej funkcie špeciálneho prokurátora, ktorú zastával od jej vzniku.
"Pri boji s korupciou a organizovaným zločinom niet podľa názoru súdu nielen v hierarchii prokurátorov, ale v podstate ani v hierarchii ostatných verejných činiteľov vyššie postavenej a viac zodpovednej osoby, než je špeciálny prokurátor," vysvetľuje ďalej sudkyňa.
Kováčik sa stal podľa Záleskej odolným voči zákonným požiadavkám, ale aj voči podmienkam spojených s výkonom vlastnej funkcie. K udeleniu 14-ročného trestu ju viedla aj "trúfalosť obžalovaného", ktorá podľa sudkyne súvisela s nadobudnutým pocitom beztrestnosti.
Sudkyňa sa dotkla aj vyjadrení Kováčikových blízkych kolegov, ktorí ho označovali za "dobrého človeka" alebo "človeka s dobrým srdcom". Podľa jej slov tieto vlastnosti neboli kritériami, ktoré by z Kováčika robili "odborníka spôsobilého pre kľúčový post na boj s organizovanou kriminalitou a korupciou."
Celý zverejnený rozsudok má 75 strán a sudkyňa v ňom podrobne vysvetľuje dôvody svojho rozhodnutia.
Zatiaľ neprávoplatný verdikt súdu sa podľa Aktualít opiera predovšetkým o výpovede svedkov, znalecké dokazovanie, listinné dôkazy, ale aj čiastočné reakcie samotného Kováčika, ktorý na vybrané dôkazy reagoval sám alebo prostredníctvom obhajcov.
Sudkyňa Kováčika uznala za vinného aj v prípade zasahovania do rozhodovania o väzobnom stíhaní niekdajšieho bosa takáčovcov Ľubomíra Kudličku, za čo mal zobrať úplatok. Súd ho uznal vinného aj z vynášania informácií o prebiehajúcich trestných konaniach zo špeciálnej prokuratúry, čím mal pomáhať zločineckej skupine takáčovcov.
Trojnásobná lož
Záleská v rozsudku tiež spomína, že Kováčik trikrát klamal. Týkalo sa to podozrenia, že vzal úplatok 50-tisíc eur za vybavenie prepustenia bosa takáčovcov Ľubomíra Kudličku. Prvým klamstvom podľa súdu bolo, keď prokurátorke Blanke Godžovej tvrdil, že pozná prípad Kudličku, čím jej zdôvodnil, že môže akceptovať jeho prepustenie na slobodu a nepodať sťažnosť.
Podľa súdu Kováčik oklamal aj bývalého generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, pričom mu takisto vysvetľoval, že Kudličkov prípad pozná. A doplnil, že to bola Godžová, ktorá mu oznamovala stav prípadu a žiadala ho o názor. Prokurátorka to poprela.
Podľa rozsudku klamal Kováčik aj pred súdom, "keď vyhlásil, že tomu celému nerozumie a keď sa horlivo snažil upriamovať pozornosť na otázku zákonnosti takéhoto svojho postupu." Odkláňal tým podľa súdu pozornosť od toho, ako sa snažil Godžovú presvedčiť.
Sudkyňa tvrdí, že bývalý špeciálny prokurátor "necitlivo komentoval" Godžovej výpoveď, aby spochybnil jej schopnosť "zapamätať si a aj interpretovať skutočnosti, ktoré zažila a o ktorých spísala záznam." Podľa prokurátorky však záznam ani zďaleka neobsahoval všetky skutočnosti, o ktorých sa v ten deň rozprávali. A dodala "za dobrotu na žobrotu."