Čítanie a písanie - základná podmienka úspešného vzdelávania sa je pre niektorých prváčikov samozrejmosťou. Iní napriek primeranému intelektu potrebujú na získanie týchto schopností namiesto jedného roka dva.
Dôvod? Prvej skupine detí s nadpriemernou inteligenciou rozvíjajú ich schopnosti na Škole pre mimoriadne nadané deti a gymnáziu v Bratislave. Naopak, deťom s poruchami učenia pomáhajú v bratislavskej Základnej škole na Jelenej. V obidvoch prípadoch uplatňujú učitelia priateľský prístup s dôrazom na osobnosť jednotlivca. Moderné spôsoby výučby, ktoré sa pod názvom obsahová reforma pokúša niekoľko rokov uzákoniť ministerstvo školstva, tu úspešne fungujú v praxi.

Nadaný je každý piaty
Do projektu alternatívnej starostlivosti o nadané deti sa podľa jeho autorky a riaditeľky školy pre mimoriadne nadané deti Jolany Laznibátovej každoročne zapojí do 500 detí. Jedným z nich je aj päťročný Matúš Majer - nemá problém s násobilkou, večer si číta rozprávky. Jeho spolužiačka Sofia Ema Mária Šuleková hovorí plynule dvoma jazykmi, zaujímajú ju encyklopédie. Rodičia detí oceňujú osobitný prístup a rodinnú atmosféru - napríklad učitelia si s deťmi tykajú. "Na všetko má svoj názor, ťažko sa podriadi režimu v tradičnej škole," zdôvodňuje výber školy mama šesťročného dievčatka Zora Frešová. Úspešnosť absolventov školy? Všetci minuloroční maturanti sa dostali na vysoké školy doma a v zahraničí.

"Prvý" deň?
Sedem detí zo Základnej školy na Jelenej nepatrí k typickým prvákom. Dokážu čítať, písať i počítať - a to napriek poruchám čítania, písania, počítania, nesprávnej výslovnosti či problémom s vyjadrovaním. Všetko sa naučili v prípravke. Ráno sa začalo spoločnými raňajkami a rozhovorom, potom prišli na rad cvičenia a úlohy. Keď už deti nevládali, oddýchli si pri hre. "Zvonenie pre nás neplatilo," pripomína triedna učiteľka Ivana Kettnerová. Učivo prvého ročníka si totiž môžu vďaka prípravke, ale aj obmedzenému počtu žiakov v triede rozdeliť na dva roky. Pomohla tiež celodenná prítomnosť rodičov na vyučovaní. "Syn sa nevedel súvisle vyjadrovať, mal problémy s čítaním a písaním, práve prípravka mu pomohla," hovorí matka sedemročného Jozefa Miriam Zemánková. Jozef, ktorému by učitelia v bežnej škole nemohli venovať nadštandardnú pozornosť, hráva voľnom čase šach. "Ide o deti s intelektom na úrovni štandardných detí," pripomína riaditeľka školy Magda Labudová. Po ukončení prvého ročníka sú deti zaradené do klasickej triedy. Ak majú s niektorým predmetom problém, venujú sa im špeciálni pedagógovia.

Základná škola na Jelenej v Bratislave
- 300 žiakov (1. - 9. ročník) v školskom roku 2006/2007
- z toho 190 žiakov s poruchami učenia
- prípravka pre deti, v ktorej sa cvičí napríklad motorika, sluch, pozornosť a preberie sa časť učiva prvého ročníka
- rozšírené vyučovanie výtvarnej výchovy v klasických aj špeciálnych triedach
Škola pre mimoriadne nadané deti a gymnázium v Bratislave
- 560 detí v bratislavskej základnej škole a gymnáziu (takmer 2 500 detí v 26 školách s triedami pre nadané deti)
- od 1. ročníka výučba informatiky a anglického jazyka, špeciálny predmet obohatenie učiva (informácie z oblasti astronómie, vynálezov či zvieracej ríše), práca na projektoch a obhajoba ročníkových prác
- na prvom stupni slovné hodnotenie žiakov, nepíšu domáce úlohy
- na druhom stupni bodové hodnotenie, prednášky odborníkov z vysokých škôl

Za povinnou dochádzkou Slováci cestujú aj do cudziny

Slovenské deti môžu absolvovať povinnú školskú dochádzku aj v zahraničí. Podľa riaditeľa odboru základného vzdelávania Ministerstva školstva SR Zdenka Krajčíra sa najčastejšie pre základnú, resp. strednú školu v cudzine rozhodnú rodičia, ktorí pracujú v diplomatických službách a zahraničných firmách. "Deti nasledujú svojich rodičov do celého sveta." Slovenskí školáci tak navštevujú školy vo Veľkej Británii,v Nemecku, Kuvajte či v USA.
Osobitné postavenie v súvislosti so vzdelávaním v zahraničí má Rakúsko. Školy vo Viedni či v prihraničných obciach sú atraktívne pre deti z Bratislavy a širšieho okolia. Za jeden z dôvodov považuje analytik Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Andrej Salner možnosť vzdelávania v cudzom jazyku. Potvrdzuje to aj matka 12-ročnej Barborky Silvia Nosálová, ktorá sa rozhodla pre osemročné gymnázium vo Viedni. Pri prestupe dcéry zo slovenskej na rakúsku školu nemala problémy. "Zaplatila som 20-korunový kolok a predložila žiadosť s potvrdením o prijatí na zahraničnú školu riaditeľovi slovenskej, tzv. kmeňovej školy."

Ako študovať na zahraničnej základnej, resp. strednej škole?
- rodič zapíše dieťa na slovenskú školu
- štúdium na zahraničnej škole musí odobriť riaditeľ slovenskej školy na základe žiadosti predloženej rodičom
- rodič musí k žiadosti pripojiť potvrdenie zahraničnej školy o prijatí
Zdroj: HN