Zabudnite na preferencie
V diametrálne odlišnej situácii sa môžu ocitnúť politické subjekty, ktoré nemajú stabilnú voličskú základňu. Vysoké čísla v prieskumoch nemusia často veľa znamenať - avizovaní voliči ich môžu sklamať práve v hodine "H". Takéto riziko hrozí najmä dlhodobo favorizovanému Smeru-sociálna demokracia, ktorému podľa prieskumov mieni dať hlas 30 - 35 percent opýtaných občanov. Aj keď ostatným stranám ukazuje chrbát s 20-percentným náskokom, Gyarfášová tvrdí, že sociálnych demokratov čaká ešte dlhá cesta, aby svoje preferencie zmenili na skutočnosť. "Smer z veľkej časti podporujú aj voliči, ktorí tak chcú vyjadriť nesúhlas so súčasnou vládou. Vo voľbách ale môžu zmeniť názor." Samotné voľby považuje za čiernu skrinku - odhadnúť ich výsledky nie je možné.
Fiktívni voliči
Pre konkrétne argumenty nemusia analytici chodiť ani veľmi ďaleko. Avizovaná priepastné rozdiely medzi Smerom a "zvyškom" politického spektra nepotvrdili ani vlaňajšie voľby do regionálnych samospráv či všeľudový výber slovenských zástupcov do Európskeho parlamentu. "Už pri parlamentných voľbách v roku 2002 sa ukázalo, že Smer ako pomerne mladá strana má veľmi málo skutočne rozhodnutých voličov. Róbertom Ficom bolo vtedy nadšených 20 percent ľudí, ale voliť napokon nešli," pripomína sociológ Ivan Dianiška. Aj keď uznáva, že reálne šance Ficovej strany sa medzičasom zvýšili, situácia spred štyroch rokov sa môže zopakovať. Napriek tomu šéf volebného tímu sociálnych demokratov Marek Maďarič nestráca optimizmus. "Na úrovni 30 percent sme už skoro rok, takže istá miera objektivity tu musí byť." Zároveň priznáva, že strana berie preferencie s rezervou. "Množstvo ľudí je stále nerozhodnutých, snažíme sa ich získať programom a kampaňou."
Veľká neznáma
Novovzniknuté strany bývajú pre výskumníkov preferencií veľkou neznámou. "Slobodné fórum je stranou, ktorá sa snaží uchopiť niektoré protestné hlasy, teda ľudí nespokojných s doterajšou politickou scénou," tvrdí sociológ Jan Herzmann. Výsledky, ktoré fórum dosahuje v prieskumoch, sú podľa neho založené skôr na situačnom rozhodovaní voličov. Príklad? Zatiaľ čo v ostatných mesiacoch slobodní dosahovali šesť až osem percent, podľa aktuálnych zistení agentúry Median Sk by zostali pod päťpercentnou hranicou, potrebnou na vstup do Národnej rady SR.
Ako by dopadli voľby do NR SR, keby sa konali v marci: | |||
Preferencie | MVK | Počet kresiel | |
Smer-SD | 33,3 | 35 | 55 |
ĽS-HZDS | 16,6 | 12,5 | 27 |
SMK | 10,6 | 18 | |
KDH | 10,5 | 17 | |
SDKÚ-DS | 9,5 | 8,4 | 16 |
SNS | 5,4 | 8,7 | 9 |
KSS | 5,1 | 4,1 | 8 |
SF | 3,5 | 2,4 | - |
ANO | 3,5 | 2,5 | - |
Účasť: 59 percent voličov | |||
Zdroj: Median |