Ako ste vnímali minuloročnú tragickú haváriu vojenského Antonova, pri ktorej zahynulo 42 vojakov?
- Dosť osobne. Medzi vojakmi, ktorí tam boli, boli aj takí, ktorých som ešte vysielal do tejto misie ja v rámci môjho predchádzajúceho pôsobenia v rezorte. Aj preto, že tam bolo niekoľko mojich osobných priateľov. Takáto tragická udalosť v človeku, ktorý "iks" rokov strávil v rezorte, zanechá veľmi hlbokú ranu. Keď sme sa po prvý raz dostali k zoznamu ľudí, ktorí tam boli, tak som za každým menom videl konkrétneho človeka.
Sú ešte niektoré rodiny pozostalých v opatere vojenských psychológov?
- Priamo asi nie. Psychológovia však udržujú s nimi kontakt. Ja som napríklad s niektorými rodinami príležitostne v kontakte. Keď navštívime útvary a zariadenia, kde tí vojaci pracovali, ideme na hroby a občas sa stretneme s rodinou.
Čo ste urobili preto, aby sa takáto udalosť už nezopakovala?
- Rezort prijal množstvo opatrení, ktoré sa týkajú leteckej techniky, prevádzky, výcviku. Pokiaľ ide o techniku, pristúpilo sa k tomu, čo rezort potrebuje - teda obstarať dopravné lietadlá. Vyšetrovanie síce potvrdilo, že haváriu nespôsobila technická porucha, ale tým, že kapacity sa znižujú, potrebujeme nakúpiť nové lietadlá. Sú to aj opatrenia dlhodobého charakteru - čo všetko treba robiť vo výcviku špecialistov, v oblasti prípravy na lety vrátane presných zoznamov posádok, ktoré lietajú, bezpečnostných opatrení. Toto všetko sa dodržiava. V tomto roku sa k plneniu a realizácii konkrétnych opatrení ešte vrátime. Nemôže to skončiť pri prijatí materiálu vo vláde. Najlepšie riešenie bude obstarať nové lietadlá, dôležité je však aj zabezpečiť kompletne výcvik ľudí na nové typy lietadiel tak, aby sme mohli povedať, že preprava našich vojakov spĺňa všetky štandardy.
Už dlhšie sa hovorí o spoločnej česko-slovenskej letke. Do akej miery je to reálne?
- Sú to zatiaľ len úvahy. Ceny a podmienky sa líšia, keď sa nakupuje jedno lietadlo alebo štyri. Uvažujeme, či sa to bude dať riešiť spoločným obstarávaním. Čo sa týka Česka, už dlhodobejšie rezonovala taká myšlienka, ktorá sa odvíjala od projektu spoločného neba. Teraz nám česká strana navrhla, že by sme v Afganistane zvážili možnosť v rámci vrtuľníkov pôsobiť ako spoločné posádky alebo spoločná vrtuľníková jednotka. Boli aj určité úvahy na spoločné obstarávanie. Všetko však závisí od politických rokovaní. Do toho vstupujú dve krajiny a musia sa dohodnúť na najbližšom politickom vedení, či do takého projektu ísť alebo nie. My sa takej myšlienke nebránime.