Slovenské obete invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 čakajú stále na odškodnenie. Na rozdiel od Českej republiky u nás zatiaľ nebol prijatý zákon, ktorý by podobné kompenzácie umožňoval. Ministerstvo spravodlivosti SR takúto právnu normu ani nepripravuje. "Neuvažujeme o tom. Dnes je pre nás prioritou odškodňovanie podľa účinných zákonov," uviedla Ľubomíra Miklovičová z rezortu. Predstavitelia organizácií, ktoré zastupujú politicky prenasledované osoby, neskrývajú sklamanie. "Už dva roky žiadame vládne inštitúcie a poslancov o riešenie tohto problému, no dostávame len formálne odpovede," sťažuje sa podpredseda Svetového združenia bývalých československých politických väzňov František Bednár. Historik Dušan Kováč chápe, že nie je možné plnohodnotne odškodniť všetkých. "Symbolické odškodnenie je však veľmi dôležité pre spoločenské vedomie."
Prichádzajú poslanci
Situáciu by však chceli zmeniť poslanci, keď Gustáv Krajči (nezávislý) príde s iniciatívou už na jeseň. "Už sme predložili návrh o odškodnení ľudí evidovaných na tzv. čiernej listine a chystáme sa prísť aj so zákonom, ktorý umožní odškodnenie priamo obetí udalostí v auguste 1968." Poslanec KDH František Mikloško priamo priznáva - je to veľmi zásadná otázka, na ktorú sme, bohužiaľ, trochu zabudli. Pripomeňme, že poslanecký návrh zákona o odškodnení občanov, ktorých komunisti zaradili na tzv. čiernu listinu, posunul parlament v júni 2005 do druhého čítania. Išlo o osoby, ktorých sa dotkla až normalizácia v 70. rokoch. Zákon vtedy narazil na nesúhlas kresťanských demokratov. "Mali sme problém odškodňovať niekoho len za to, že bol vyhodený z komunistickej strany a nemohol vykonávať svoju funkciu," vysvetľuje Mikloško. Ako podotkol, návrh na odškodnenie obetí augustovej okupácie určite podporia.
Počty nie sú problém
Niektorí poslanci upozorňujú, že jednou z prekážok môžu byť nepresné informácie o počte obetí. Tento problém sa snaží vyriešiť Ústav pamäti národa. "Dávame tieto počty dokopy, ale prácu nám komplikuje, že za normalizácie sa úrady snažili niektoré informácie skresľovať," povedal pracovník ústavu Patrik Kašický. Výsledky výskumu chcú zverejniť ešte v auguste. Podľa Kašického je už dnes možné s určitosťou povedať, že počas okupácie bolo na Slovensku zabitých okolo 20 ľudí. Po ukončení výskumu mieni ústav pritlačiť na politikov, aby sa odškodnením naozaj zaoberali.
Ako je to v ČR
V máji 2006 schválila Poslanecká snemovňa na návrh opozičnej ODS zákon o odškodnení obetí okupácie Československa v auguste 1968. Obete a pozostalí po nich majú podľa tohto zákona nárok na jednorazové finančné odškodnenie od 30-tisíc do 150-tisíc korún. Nárok na 150-tisíc budú mať príbuzní ľudí, ktorých okupační vojaci usmrtili.
Koho sme už odškodnili
- obete zavlečenia do nacistických koncentračných a zajateckých táborov - dosiaľ 326 miliónov Sk
- osoby odškodňované na základe zákona o súdnej rehabilitácii - zatiaľ 582 miliónov Sk
- účastníci československých zahraničných alebo spojeneckých armád, resp. domáceho odboja - doteraz 737 miliónov Sk
Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR