Do pripomienkového konania smeruje dlhoočakávaný zákon o lobingu. V čom je jeho najväčší význam?
-- Presne definuje lobing, čo dnes chýba. Ľudia si totiž stále myslia, že lobing je možný aj vtedy, keď niekto "bojuje" za nejakú firmu v tendri. To je však zakázané -- a zakazuje to aj tento zákon. Legálny lobing znamená ovplyvňovanie verejnej politiky, právnych predpisov.
Známa je napríklad kauza "vláčiky", kde podľa vyšetrovateľa bývalé vedenie ministerstva dopravy lobovalo za istú firmu. Prokurátor povedal, že trestný čin spáchaný nebol. Čo by takýmto osobám hrozilo, ak by už vtedy platil takýto zákon?
-- Ak by príslušný správny orgán dospel k záveru, že nejaký minister či poslanec by loboval pri vydávaní individuálneho právneho aktu a nepreukázala by sa trestnoprávna dimenzia -- bol by postihnuteľný za neoprávnený lobing v tendri finančnou pokutou.
Kde je vôbec hranica medzi legálnym a nelegálnym lobingom?
-- Nesmú sa dávať úplatky, drahé dary či iné nenáležité výhody. Lobing tiež nie je možný pri rozhodovaní o individuálnych právnych aktoch -- teda v spomínaných tendroch, ale aj na súde, v správnom konaní.
Napríklad v USA môžu politici od lobistov prijať za presadenie zákona aj peniaze. Neuvažovalo sa o niečom podobnom aj u nás?
-- My nechceme politikom umožniť privyrábať si tým, že presadzujú nejaké myšlienky. To by bolo na Slovensku veľmi nebezpečné. Stali sa politikmi preto, lebo majú nejaké ideály a predstavy o riadení sveta -- a zo to poberajú svoju mzdu.
Lobingu sa u nás venujú špecializované firmy, ale aj záujmové a profesijné združenia a asociácie. Ako nový zákon rozlišuje tieto dve skupiny?
-- Vznikne tzv. centrálny register lobistov. Navrhuje sa, aby lobistické firmy mali povinnosť registrácie. Vychádzame z verejného záujmu -- aby sa vedelo, kto je lobistom. Pre tie firmy je to navyše aj istá forma reklamy -- bude sa totiž vedieť, že nemajú problém s transparentnosťou. Budú mať jednoduchší prístup do parlamentu, ale aj povinnosti -- budú musieť oveľa podrobnejšie referovať o svojich lobistických stretnutiach s politikmi, budú si musieť viesť niečo ako denník. V prípade profesijných zoskupení, komôr či mimovládnych organizácií bude nutná iba oznamovacia povinnosť, že rokovali s politikom a aký legislatívny predpis chceli ovplyvniť. Na rozdiel od firiem nebude nutné, aby mali na lobing živnosť.
Aké sú riziká lobistického prostredia, ktorému doteraz takýto zákon chýbal?
-- Z hľadiska korupcie je riziko všade tam, kde chýbajú pravidlá, resp. pravidlá sú nejasné a vágne. Lobistické prostredie nie je výnimkou.
Prečo sa nenašla vôľa prijať takýto zákon už omnoho skôr? Bolo to v neochote politikov?
-- Zákon o lobingu nie je z radov tých právnych predpisov, bez ktorých spoločnosť nemôže fungovať. Veľká väčšina európskych štátov o prijatí takéhoto zákona ani neuvažuje a aj inštitúcie EÚ sa viac spoliehajú na etickú samoreguláciu lobistov. My spolu s ministrom spravodlivosti sme sa rozhodli na takúto samoreguláciu sa nespoliehať a lobing zviditeľniť aj takýmto spôsobom ako niečo, čo nie je a priori nekalé -- práve naopak, ak je lobistická činnosť vykonávaná čestne a transparentne, prispieva to k otvorenosti celej spoločnosti.