Väčšina škôl čaká na podporu zo štrukturálnych fondov Európskej únie zatiaľ márne. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja schválilo v rámci Operačného programu Základná infraštruktúra doteraz len 86 školských projektov z 863 žiadostí. Dôvodom nie sú len chyby v projektoch ale najmä nedostatok financií. Aj dobré projekty tak musia čakať v takzvanom "zásobníku" a v tomto roku už peniaze nedostanú. Školy pritom peniaze potrebujú ako soľ, a to najmä na obnovu budov, ktoré sú v niektorých prípadoch v katastrofálnom stave. Žiadateľmi o nenávratný finančný prostriedok môžu byť okrem škôl aj ich zriaďovatelia. V prípade stredných škôl ide väčšinou o samosprávne kraje, základné školy spravujú obce.

Peniaze nedostalo ani gymnázium "v rozklade"
O podporu z Európskeho rozvojového fondu žiadalo vlani aj Gymnázium Ľ. Štúra vo Zvolene, ktoré potrebuje na opravu budovy 30 miliónov korún. "Gymnázium má len 18 rokov. Postavili ho však na bývalých močiaroch a zle. V stenách je čoraz viac štrbín, potrebujeme vymeniť okná a zatepliť budovu. Pre neznesiteľnú zimu sme do dvoch tried museli kúpiť ohrievače a porady máme namiesto veternej zborovne v jednej z tried," posťažoval si riaditeľ školy Jozef Bily. Erika Olšiaková z Banskobystrického samosprávneho kraja, pod ktoré zvolenské gymnázium patrí, je skeptická: "Zo šiestich projektov nám zatiaľ schválili len peniaze na opravu SOU v Modrom Kameni. Dva projekty neprešli a na vyhodnotenie ďalších troch čakáme. Okrem zvolenského gymnázia je v zúfalom stave aj budova banskobystrického konzervatória a združenej strednej školy v Banskej Štiavnici." Podľa ministerstva regionálneho rozvoja budú ďalšie peniaze až v ďalšom období v rokoch 2007 až 2013.

Viac peňazí chcú aj obce
Na nedostatok financií z EÚ si sťažujú aj obce. "Problémom je to, že projekt rekonštrukcie stojí od 150-tisíc do 500-tisíc korún. V prípade jeho neschválenia ide o vyhodené peniaze. V prípade schválenia musí mať obec aj tak dosť zdrojov, lebo peniaze z fondov dostane až po skončení investície," upozorňuje podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Milan Muška. Istou náplasťou môže byť fakt, že ministerstvo výstavby čaká v ďalšom období trikrát väčšiu finančnú podporu z európskych fondov. "V našom kraji by opravu budov potrebovalo súrne 20 až 25 stredných škôl," pripomína E. Olšiaková.

Ministerstvo školstva v paľbe kritiky
Kritike sa nevyhlo ani ministerstvo školstva. To má na starosti peniaze pre školy zo Sektorového operačného programu Ľudské zdroje, ktorý spravuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide o prostriedky z Európskeho sociálneho fondu. Gymnáziu J. G. Tajovského v Banskej Bystrici schválili nenávratný príspevok 1,8 milióna korún na e-learningové centrum pre učiteľov základných a stredných škôl z celého kraja. Na projekt, ktorý spustili vlani v januári, však začali peniaze chodiť až v máji. "Preto sme museli celý program posunúť o pol roka. Nemali sme na cestovné pre učiteľov a na výučbu sme museli použiť vlastné zdroje," vysvetľuje zástupkyňa riaditeľa školy Ľudmila Strmeňová. Ministerstvo školstva chybu priznáva a sľubuje, že "veľké zlepšenie uzrie svetlo sveta už v apríli". Kritikou nešetrili ani mimovládne organizácie, ktoré koncom minulého roka o meškajúcich platbách informovali ministerku práce Ivetu Radičovú. V liste zdôraznili, že sa úspešní uchádzači kvôli zdržiavaniu platieb neplánovane zadlžili a hrozil im zánik.

Napriek problémom sú fondy pre školy plusom
Aj napriek problémom učitelia vnímajú podporu z európskych fondov pozitívne. "V decembri sme ministerstvu školstva predložili projekt reformy vyučovania na našom gymnáziu,", hovorí Ľ. Strmeňová. Pozitívne skúsenosti má Spojená stredná škola v Detve. Tá dostala na dva projekty 4 milióny korún. "Vďaka tomu máme lepšie vybavenú školu. Podporili sme vzdelanosť ľudí z okresu, kde je vysoká nezamestnanosť," pochvaľuje si lektorka Valéria Čiamporová. V prvom projekte vyškolili na počítačoch 120 žiakov a učiteľov. Každý z nich môže bezplatne získať "elektronický vodičský preukaz". Ten je dôkazom počítačovej gramotnosti a bude v budúcnosti nevyhnutnou podmienkou na zamestnanie sa vo verejnej správe a normálne stojí 4 500 korún. V ďalšom projekte učili absolventov ovládať strojársku výrobu cez počítač, pre ľudí s nedokončeným vzdelaním urobili kurzy ručného obrábania kovov.