"Je to zvláštne víťazstvo," vyslovila zmiešané pocity z posilnenia parlamentu Monika Beňová (Smer). Výbor pre európske záležitosti totiž existuje len formálne - nemá predsedu, členov ani štatút. Na novelu ústavy nadviaže novela rokovacieho poriadku, ktorá upraví technické otázky práce výboru pre európske záležitosti. Podľa Petra Miššíka (SDKÚ) by sa novela mohla do parlamentu dostať už v júli.
Dobrý pre väčšinovú vládu
Podľa Luboša Kubína z Ústavu politických vied SAV ústavný zákon zachováva zásadné delenie moci v štáte, pretože NR SR bude mať kontrolné funkcie. Za bežných okolností tento zákon podľa neho nebude spôsobovať problémy. Tie, naopak, môžu vzniknúť v prípade menšinovej vlády, keď sa "právny názor exekutívy môže výrazne líšiť od právneho názoru väčšiny v parlamente". Kubín nepredpokladá, že parlament generálne prenesie svoje kompetencie, ktoré mu zo zákona vyplývajú, na parlamentný výbor. Ten by mal mať podľa neho právomoci podobné, ako má gestorský výbor pri prerokovaní zákonov, teda mal by riešiť "technické problémy", a v prípade politicky citlivých otázok by sa malo zachovať rozhodovanie v pléne NR SR. "Nemyslím, že to bude zvlášť efektívne," reagoval Karol Zsapka z Centra pre európsku politiku. Zákonom sa podľa neho do určitej miery "narovnáva" stav, kedy má v EÚ rozhodujúce slovo pri prijímaní legislatívy Európska rada. Tú tvoria ministri jednotlivých štátov, ktorí nie sú priamo volení občanmi, čo môže zakladať problémy s legitimitou rozhodovania. Z tohto hľadiska môže byť zákon prínosom, povedal. Za problém považuje skutočnosť, že v orgánoch EÚ sa prerokúva obrovské množstvo agendy, takže nie je reálne, aby ju parlamentný výbor bol schopný spracovať a posúdiť. Predpokladá preto, že zákon sa bude uplatňovať len v prípade politicky citlivých káuz. Aj tu je však podľa neho lepšie, ak sa o veciach vedú politické spory pred ich prijatím, ako by sa o nich malo rokovať dodatočne.
Problémová euroústava
Prezident SR Ivan Gašparovič v zásade nie je proti ratifikačnému referendu v prípade Ústavnej zmluvy EÚ, ktoré chce iniciovať KDH. Ako však uviedol po včerajšom stretnutí troch najvyšších ústavných činiteľov, toto referendum by nesplnilo svoj účel. Podľa ministra zahraničných vecí SR nie je ratifikačné referendum potrebné. Úsilie KDH vníma ako presadzovanie politickej agendy. "To nikto nevie," odpovedal na otázku, aké by boli politické následky v prípade, že by občania v referende vyjadrili negatívne stanovisko. "O tejto otázke sa v rámci EÚ intenzívne rokuje, ešte sme to nezažili. Venujeme tomu veľa pozornosti, ale odpovede na túto otázku jednoducho nie sú," dodal.
Čo sa ústavným zákonom mení a čo nie:
- vláda a jej členovia budú musieť informovať parlament o rokovaniach s EÚ
- NR SR, prípadne výbor pre európske záležitosti, bude mať právo vydať členom vlády záväzné stanoviská k rokovaniam s EÚ
- ak sa člen vlády od stanoviska NR SR odchýli, musí svoje rozhodnutie vysvetliť
- sankcie za nedodržanie stanoviska NR SR môžu byť len politické, napr. v podobe návrhu na odvolanie ministra