Až osem z desiatich Slovákov nemalo záujem o regionálne voľby. Zúčastnilo sa na nich ešte menej občanov, ako vo voľbách do VÚC v roku 2001. Vtedy svoje právo voliť využilo 26 percent občanov, tentoraz ich bolo o osem percent menej. Politickí analytici vidia viacero dôvodov: neznalosť právomocí VÚC, neprirodzenosť umelo vytvorených regiónov či všeobecná apatia ľudí k politike. Ďalší problém môže byť podľa odborníkov aj slabá predvolebná kampaň. Tá sa pritom nemôže objaviť v televízii ani v rozhlase.
Nepoznané...
Práve málo informácií o samosprávnych krajoch, ich úlohách a význame považujú analytici za jednu z hlavných príčin ignorancie regionálnych volieb. "Presun kompetencií stále pokračuje a občanom, ale aj mnohým politikom, nie je dodnes jasné, aké kompetencie regionálne parlamenty majú, a s akým významným balíkom peňazí narábajú," zdôrazňuje politológ Michal Horský. Odborníci síce predpokladajú, že v budúcnosti by mala informovanosť voličov o tejto problematike vzrásť, napriek tomu neočakávajú výraznejšiu zmenu postoja občanov k voľbám do VÚC. "Ľudia nebudú nikdy pripisovať regionálnym voľbám taký význam, ako tým parlamentným," predpovedá sociológ Pavol Marchevský.
Stranám to vyhovuje
K vyššej účasti na voľbách neprispeli ani samotní politici. Najmä lídri vládnych strán nevenovali zvýšenú pozornosť avizovanej nízkej účasti a občanov nemobilizovali. Jediným politikom, ktorý tak urobil, bol prezident Ivan Gašparovič. Sociológ pripomína, že politici na hroziacu nízku volebnú účasť výraznejšie nereflektovali: výstražným signálom pritom bol už nezáujem o voľby do EP. Tých sa vtedy zúčastnilo len necelých 17 percent voličov. Marchevský predpokladá, že politici vládnych strán s nízkou účasťou v regionálnych voľbách priamo kalkulovali. "Na voličov neapelovali preto, lebo nízka účasť bola súčasťou ich politickej taktiky." Prieskumy podľa neho totiž ukázali, že práve vládnym stranám môže malá volebná účasť vyhovovať. Potvrdili to aj samotné volebné výsledky - profitovali najmä KDH a SDKÚ. "Vládnym stranám teda nižšia účasť pomohla aj v tom, že sa nadpriemerne presadili oproti ich súčasným politickým preferenciám," tvrdí Marchevský.
Nezáujem pravidlom
S nižším záujmom verejnosti o voľby sa budeme stretávať aj v budúcnosti. Podľa Marchevského to budeme môcť pozorovať už pri budúcoročných parlamentných voľbách. "Neznamená to, že ľuďom je tak dobre, že prestali mať záujem o veci verejné. Apatia vládne práve medzi ľuďmi zo sociálne nižších vrstiev." Podľa neho je to jeden z prejavov prehlbujúcich sa rozdielov - na jednej strane regionálnych, na druhej strane životných možností jednotlivých ľudí.

Aká bola účasť na doterajších voľbách (v %):
Parlamentné voľby v roku 1998 - 84,2
Prezidentské voľby v roku 1999 - 73,9
Voľby do VÚC v roku 2001 - 26,02
Parlamentné voľby v roku 2002 - 70,06
Komunálne voľby v roku 2002 - 49,51
Prezidentské voľby v roku 2004 - 47,94
Voľby do EP v roku 2004 - 16,96
Zdroj: Štatistický úrad SR