Arcibiskup Ján Sokol včera priznal, že sa s príslušníkmi ŠtB stýkal. Hovorí však, že išlo o vynútené stretnutia a trvá na svojom pôvodnom vyjadrení. "Nikdy som vedome neposkytol ŠtB informácie, ktoré by poškodili katolícku cirkev alebo ktoréhokoľvek spoluobčana." Tvrdí, že pri týchto stretnutiach, ktoré boli pre neho ponižujúce, sa "snažil ochraňovať záujmy cirkvi a odviesť pozornosť ŠtB k nepodstatným záležitostiam".
Niekto sa bránil, iný nie
Ešte minulý týždeň pritom tvrdil, že nové zväzky objavené v pražskom archíve s krycím menom "prameň špirituál" nemôžu byť vedené na jeho osobu. Odôvodňoval to tým, že ľudí z ŠtB podpísaných pod danými dokumentmi, ktorým mal "donášať", nepozná. Sokol však odmieta, že by išlo o zmenu jeho stanoviska -- vedomú spoluprácu arcibiskup nepripúšťa ani teraz. Historik SAV Ján Pešek hovorí, že ani stretnutia s eštebákmi nedokazujú Sokolovu spoluprácu. "Ak bol ochotný stretnúť sa, nemusel byť automaticky agentom. Metóda vynúteného styku bola častá, niekto sa neúnavne bránil, niekto nie."
Na usvedčenie Sokola zo spolupráce sú podľa neho potrebné ďalšie dôkazy. Predpokladá sa, že tie sa objavia vo veľmi krátkom čase. Ústav pamäti národa potvrdil, že ďalšie dokumenty stále hľadá. "Ak budú pripravené materiály k osobe, ku ktorej sú vyžiadané, budú aj sprístupnené," tvrdí hovorca úradu Michal Dzurjanin.
Bez jednoznačného názoru
Sokolov kolega -- košický arcibiskup Alojz Tkáč -- nevidí na reakciu k jeho novým stanoviskám dôvod. "Je to jeho osobná vec." Ešte v piatok vydal na Sokolovu adresu vyjadrenie aj predseda Konferencie biskupov Slovenska František Tondra. Hovorí v ňom, že názory na zverejnené dokumenty sú rôzne, a preto ani konferencia v súčasnosti nemôže v tomto konkrétnom prípade vyjadriť jednoznačné stanovisko. Priznáva však, že podľa konkrétnych faktov je zjavné, že niektorí duchovní stáli v službách ŠtB a nebudú ich obhajovať. "Ak sa dobrovoľne ponúkli kvôli vyšším postom, kariére či peniazom, ak na kohokoľvek donášali alebo zlomyseľne škodili, je to odsúdeniahodné." Ak ale nevedia, ako sa do evidencie ŠtB dostali a "dokonca vyslovene tvrdia, že ju nepodpísali, treba im veriť". Hovorca biskupov Jozef Kováčik hovorí, že týmto vyjadrením už bolo povedané všetko, čo bolo potrebné. Ani apoštolská nunciatúra, ktorá by ako prvá mohla dať impulz na arcibiskupove odvolanie, k stanovisku Sokola nechcela nič povedať.
Výmenný obchod?
Sokol mal počas svojej cirkevnej kariéry dlhú dobu problémy postúpiť vyššie. Potom, čo bol vysvätený (1957), zastával neprimerane dlho najnižšiu cirkevnú funkciu kaplána, lebo štát mu neudelil súhlas na postup, ktorý bol počas komunizmu potrebný. Aj pri ďalších pokusoch jeho rastu v cirkevnej hierarchii dostával odmietavé stanovisko a až v roku 1988 prišiel prvý úspech. Sokol sa stal trnavským biskupom a bol poverený dočasným administrovaním trnavskej arcidiecézy. Pričinila sa o to vatikánska komisia, ktorá vyjednávala so štátnymi orgánmi. O krátky čas (júl 1989) už bol povýšený na arcibiskupa. A práve v tomto roku ho mala podľa zverejnených dokumentov preevidovať aj ŠtB na spolupracovníka -- agenta.
Podľa Pešeka sú práve toto isté indície, že mohlo ísť o výmenný obchod -- štát mu dá súhlas, pokiaľ podpíše spoluprácu. Uviedol, že Sokol tým, že sa stal arcibiskupom, mal pod patronátom celé Slovensko ako najvyšší cirkevný hodnostár. V tom čase bola totiž na Slovenku ešte len jedna arcidiecéza. Cirkevný historik Jozef Haľko Sokola nedávno obhajoval práve tým, že kým ho nepreregistrovali na agenta, bol pre štát nepohodlný. Jeho preregistrovanie odôvodňoval tým, že ŠtB si tak vytvárala páky na vydieranie po prípadnej zmene režimu na ľudí, u ktorých sa dalo predpokladať, že budú mať relevantný dosah na celú spoločnosť.

Kontroverzné vystupovanie Jána Sokola:
-- marec 2005: Účasť na spomienkovej slávnosti výročia vzniku vojnového slovenského štátu, ktorú organizovala Matica slovenská. Tu požehnal vodcovi Slovenskej pospolitosti Mariánovi Kotlebovi, ktorého stranu Najvyšší súd SR rozpustil pre jej politickú činnosť rozpornú s Ústavou SR.
-- október 2006: Účasť na prezentácii knihy historika Milana Ďuricu o Jozefovi Tisovi (prezidentovi vojnového štátu), kde autor hovorí, že Tiso nie je zodpovedný za protižidovské opatrenia a ako katolícky kňaz si zaslúži cirkevné blahorečenie. Sokol vtedy povedal, že historici by Tisa mali hodnotiť objektívnejšie, ale blahorečenie pre politika nie je na mieste.
-- január 2007: V TA3 obhajoval Tisov vojnový štát a hovoril, že vtedajšieho prezidenta si váži, lebo na Slovensku bol vtedy blahobyt. Proti Sokolovým vyjadreniam protestoval Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR a predstavitelia Rady mimovládnych organizácií rómskych komunít.