StoryEditor

Vláda: Naše územie môžu využívať spojenci

24.06.2004, 00:00

Na našom území by mali mať možnosť pôsobiť spojenecké vojská a ich technika. Vyplynulo to zo Smernice pre obrannú politiku z dielne ministerstva obrany, ktorú včera schválila vláda. Smernicou chce vláda reagovať na zmeny, ktoré pre SR vyplývajú zo vstupu do NATO. Do konca roka by sa preto mala novelizovať bezpečnostná, obranná a vojenská stratégia SR.

Cudzí -- spojeneckí vojaci
Nový systém obrany SR by mal v súlade s dohodami vyplývajúcimi z členstva v aliancii zabezpečiť podmienky pre dočasné umiestnenie spojeneckých vojakov v SR. Podľa ministra obrany Juraja Lišku pristúpením k aliancii tieto dohody SR už akceptovala. Podľa oficiálnych informácií nemá NATO záujem umiestniť v SR stále vojenské základne. Podľa člena parlamentného výboru parlamentu Gustava Krajčiho bude minister novelizácie bezpečnostných stratégií v parlamente obhajovať len ťažko. V minulom období bolo totiž ich prijatie v parlamente podľa Krajčiho podmienené tým, že sa už do nich nebude zasahovať. Analytik Spoločnosti pre zahraničnú politiku Ivo Samson považuje v súvislosti s hrozbou medzinárodného terorizmu požiadavku na dočasnú prítomnosť spojeneckých vojsk na území SR za prirodzenú. Jednou z úloh jednotky rýchleho nasadenia NATO by malo byť napríklad aj zasahovanie na území členských krajín proti ohniskám terorizmu, dodal Samson.

Vstup vyžaduje ďalšie zmeny
Vstup do NATO pravdepodobne prinesie zmeny v kompetenciách parlamentu a vlády. Aliancia totiž od členských krajín vyžaduje okamžité rozhodnutia v oblasti obrany. Tento problém sa týka aj schvaľovania pôsobenia slovenských vojakov v zahraničí. Podľa Samsona sa dá očakávať, že sa opätovne otvorí diskusia o tom, či by sa nemala táto kompetencia preniesť z parlamentu na vládu. Malo by to umožniť prijímanie okamžitých rozhodnutí na vyslanie slovenských vojakov do operácií NATO a do mierových misií. Liška pre HN pripustil, že sa už uvažuje aj o prenesení kompetencií pri schvaľovaní vyslania vojakov z parlamentu na vládu. Prvý raz sa o tomto probléme začalo diskutovať v roku 2002, keď SR plánovala pre operácie NATO ponúknuť jednotku rýchleho nasadenia. Jej vyslanie však vtedajší minister obrany Ivan Šimko podmieňoval operatívnym rozhodovaním vlády o nasadení mimo územia SR. Krajči pochybuje, že by takýto návrh našiel v parlamente podporu. V rýchlosti rozhodovania parlamentu nevidí problém, pretože podľa neho môžu poslanci v akútnej situácii rozhodnúť na mimoriadnej schôdzi. Rozhodnutia NR SR považuje za reprezentatívnejšie ako rozhodnutia vlády. Samson očakáva, že takúto zmenu odmietne už brannobezpečnostný výbor parlamentu.

menuLevel = 1, menuRoute = slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = slovensko, homepage = false
02. december 2022 01:39