Verejnosť vás pozná ako úspešnú biatlonistku, ktorá reprezentovala Slovensko na mnohých vrcholových podujatiach vrátane štyroch olympiád, dnes však vystupujete v pozícii matky bojujúcej o svoje deti. Je to ťažký boj?

Je. Ťažký, smutný, vyčerpávajúci, s fatálnymi následkami. Napriek tomu, že ide o deti, je to ako boj s veternými mlynmi. Spor sa ťahá neskutočne dlho, už takmer dva roky. Neviem, či je chyba v našom právnom systéme ako celku, alebo to zlyháva v konkrétnych prípadoch, ale je to neuveriteľné.

O čo vo vašom prípade ide?

Môj dnes už bývalý manžel, kvôli ktorému sme sa presťahovali do Nórska, si našiel novú priateľku zo Slovenska. Išlo o jeho zverenkyňu, rýchlostnú kanoistku, ktorá s ním chodila po sústredeniach. Stalo sa to v čase, keď sme ako rodina mali na severe Európy už vybudované zázemie. Dievčatá tam chodili do školy, ja som mala prácu. Ich otec sa však rozhodol, že v Nórsku zostať nechce a začal vyvíjať aktivity smerujúce k návratu na Slovensko, s čím sme nesúhlasili. Začiatkom februára 2020 zobral dievčatá na výlet s tým, že ich po niekoľkých dňoch privezie späť, čo sa však nestalo. Bez môjho vedomia ich doslova uniesol na Slovensko. Odvtedy s ním zvádzam boj.

Spomenuli ste fatálne následky, čo ste tým mali na mysli?

Nemôžem a ani nechcem zachádzať do podrobností, poviem len toľko, že jedno z našich detí skončilo po roku a pol života s otcom a jeho priateľkou hospitalizované vo veľmi vážnom stave v nemocnici.

Prípad najnovšie rozdúchal vášne aj na politickej scéne. Poslankyňa Katarína Hatráková musí vysvetľovať, či si počas poslaneckého prieskumu na sociálnom úrade v Trenčíne nevyžiadala spis vašich dcér.

Áno, sledovala som dianie v parlamente. Pani Hatráková hovorila o mediálnom lynči. S tým však nemôžem súhlasiť, išlo o zhodu náhod, keďže v mojom prípade sa veci dejú práve teraz....