Regionálne konferencie, mediálne podujatia či panelové diskusie za účasti predstaviteľov EÚ. To sú len niektoré z aktivít, ktoré chce vláda organizovať v súvislosti s tzv. európskym komunikačným Plánom D. V rozpočte na budúci rok je na tieto zámery vyčlenených 9,8 milióna korún. V ostatných členských krajinách vyčlenili vlády na komunikačné projekty štyrikrát viac. Podľa hovorcu rezortu financií Petra Papanka Úrad vlády (ÚV) SR navýšenie tejto sumy pri rokovaniach o rozpočte nežiadal. Hovorca vicepremiéra Pála Csákyho Martin Urmanič považuje za prehnané hovoriť o ohrození informačných aktivít vlády. "Situácia na Slovensku je v oblasti vnímania EÚ zo strany obyvateľov veľmi priaznivá." Napriek tomu europoslankyňa Monika Beňová prízvukuje - je rozdiel medzi pozitívnym vnímaním a skutočnou informovanosťou o dianí v únii. "Vláda to však vníma ako zástupný problém."
Zatiaľ sme eurooptimisti
Predstavitelia Csákyho úradu argumentujú: iniciatíva EK smeruje skôr do krajín, kde je na vzostupe euroskepticizmus. "Slovenskí občania sú dlhodobo proeurópski," podčiarkuje Urmanič. Sociológ Martin Slosiarik varuje: nemusí ísť o nezvratný jav. Aj Slováci budú podľa neho v blízkej budúcnosti konfrontovaní s problémami, ako sú migrácia či prílev lacnej pracovnej sily. "Nie je isté, ako na ne zareagujú." Urmanič upozorňuje, že vláda na informačné aktivity nerezignovala. Sústrediť sa chcú predovšetkým na občanov, ktorí majú záujem o konkrétne informácie a potrebujú ich čo najrýchlejšie získať. Medzi prioritné vládne projekty bude patriť prevádzka informačných centier na Úrade vlády a v regiónoch.
Tiene nad "infopeniazmi"
V rokoch 2003 až 2005 minula vláda na informačné aktivity súvisiace s EÚ viac ako 100 miliónov korún. Slosiarik nepovažuje infokampane za plytvanie peňazí. Ako príklad uviedol vládne informačné aktivity pred referendom o vstupe do EÚ. "Bez tejto kampane sa mohlo stať, že by referendum bolo pre nízku účasť neplatné". Ako dodal, pri investovaní týchto peňazí je vždy potrebná silná verejná kontrola. Pochybnosti o využití "infopeňazí" vyvolal prípad riaditeľa Sekcie pre európske záležitosti ÚV Ladislava Setnického. Toho mala údajne za štátne peniaze, určené na informovanie o EÚ, propagovať súkromná agentúra. Finančná kontrola na Úrade vlády SR preukázala, že Setnický zákon neporušil.

Čo je plán D
Plán D pre demokraciu, dialóg a diskusiu predstavila Európska komisia v októbri tohto roku. Ide o reakciu na neúspešné referendá o európskej ústave vo Francúzsku a Holandsku. Cieľom plánu je vniesť do únie viac demokracie, podnietiť diskusiu širokej verejnosti a vytvoriť nový konsenzus o budúcom smerovaní EÚ. Jeho kľúčovými prvkami sú podpora diskusie a dialóg o európskych politikách. V rámci plánu sa všetky členské štáty EÚ zaviazali realizovať na vnútroštátnej úrovni informačné aktivity a diskusie o budúcnosti únie. Tento proces má napokon vyústiť do vytvorenia konkrétnej "cestovnej mapy" pre budúcnosť Európy.

Dôvera k európskym inštitúciam ( v %)
	skôr dôverujem	skôr nedôverujem	neviem odpovedať
Európska centrálna banka	51	24	25
Európsky súdny dvor	58	20	22
Rada ministrov EÚ	55	22	23
Európska komisia	56	24	20
Európsky parlament	63	23	14
Zdroj: Eurobarometer, jar 2005