Tretiak, ktorého starší spolužiaci zavesili v šatni za opasok na vešiak a nechali ho tam cez vyučovanie. Úder päsťou učiteľke rovno do tváre. Aj takto dnes vyzerajú slovenské školy. Nárast násilia na školách potvrdzujú psychológovia, učitelia i policajti.
Násilia pribúda
"Nikdy nebolo toľko prípadov ako teraz, šikanu máme už aj v materských školách," tvrdí odborník na školstvo Miron Zelina. Podľa psychologičky Evy Smikovej sa k šikane priznáva zhruba desať percent detí, tretina bola svedkom šikany. Najhoršia situácia je na učilištiach a základných školách. Obeťami sú najmä deti, ktoré vyčnievajú z radu -- tučné, s čudným prízvukom, z chudobných rodín či, naopak, "značkoví pajáci".
Vynaliezaví žiaci
U dievčat je v móde kradnutie šminiek, chlapci si "požičiavajú" mobily. Na niektorých školách žiaci vyberajú daň za použitie toaliet. Bez cigariet sa slabší na záchod nedostanú. "Podoby ponižovania, šikany sú niekedy zvlášť hnusné a zákerné," pripomína psychologička Katarína Trlicová. Výnimkou nie je vysmievanie sa hendikepom detí, znevažovanie rodičov, pľutie do úst či močenie na obeť násilia.
Vrchol ľadovca
Na štátnu školskú inšpekciu sa dostane iba vrchol ľadovca. Aj polícia rieši len tie najhoršie prípady -- priestupky, trestné činy, najčastejšie ublíženia na zdraví. Trestnoprávna zodpovednosť sa začína od 14 rokov, najmladším páchateľom dávajú súdy šancu. Vo väzení skončia málokedy. "Uvedomujeme si, že otázka násilia v školách je veľmi vážna. Chceli by sme do riešenia tohto problému viac zapojiť aj verejnoprávne médiá," konštatoval minister školstva Ján Mikolaj. Slovensko bude najbližšie dva roky koordinovať medzinárodný projekt boja proti šikane na školách.
Päsťou do oka
Násilie sa však obracia aj proti učiteľom. "Množia sa slovné útoky, fyzický kontakt ešte chvalabohu nenastal," vraví riaditeľka ZŠ v Hriňovej Emília Trebulová. Horšie zážitky má mladá učiteľka Veronika Krokavcová z jednej z oravských základných škôl. Siedmak, ktorý bral deťom veci, behal po triede a kopal do vecí, nevnímal jej dohováranie. Až kým mu nepohrozila zauchom. "Dostala som päsťou do tváre," hovorí. Hoci mladší žiaci ju milujú, tí, čo školu končia, nemajú záujem učiteľov počúvať. "Na stoloch čítajú vyrezané odkazy od deviatakov, ktorí spravili monitor -- Neučte sa, na strednú sa aj tak dostanete.
Učitelia musia znášať nadávky, ponižovanie. Študenti chodia na pedagogickú školu len vtedy, keď majú v kombinácii predmet, ktorý im pomôže získať zaujímavé povolanie, tvrdia učitelia bratislavských gymnázií. Napríklad výtvarnú výchovu, aby mohli robiť dizajn. Učiť nechce nikto. "Absolventi našej školy sa boja ísť medzi žiakov," vraví dekan Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Oto Majzlan.
Rodičia nepomáhajú
"Do školskej jedálne vrazil rodič a pred všetkými zrazil učiteľku na zem," hovorí riaditeľ Štátnej školskej inšpekcie Ján Tužinský. Počet podobných prípadov rastie. Dve tretiny detí zo Slovenska sa doma stretávajú s násilným alebo agresívnym správaním. Potvrdzujú to výskumy z krajín strednej Európy aj zo na Slovenska. Až v 64 prípadoch zo sto rodičia na seba kričia, v 39 prípadoch sa bijú, tvrdí riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu Ľubomír Pajtinka. Ani škola už na ne nemá taký dosah ako v minulosti. Začiatkom 90. rokov strávili deti v škole asi 270 dní, dnes len 185 dní v roku. Pomôcť by mal pripravovaný zákon o výchove a vzdelávaní.
Školský zákon
Odborníci pripravujúci školský zákon chcú proti šikane bojovať aj novým predmetom. Riešil by osobnostnú a sociálnu výchovu detí. "Učíme vzorce, učíme poučky, neučíme komunikovať," konštatuje Zelina. Počas roka sa budú deti v rámci predmetu venovať sexualite, životnému prostrediu či rodinnej výchove. Ako komunikovať, ako riešiť konflikty -- to bude tiež súčasťou osnov bežných predmetov. Zákon by tiež umožnil zaviesť na školy kamery, zvýšil počet psychológov a sprísnil školský poriadok, dodáva Zelina. "V niektorých školách v Amerike taký poriadok upravuje aj dĺžku sukne."